|
Milý čitateľ, stretol si sa niekedy s výrokom, že „nijaká udalos? sa nedeje náhodne“ ? Hoci tomu azda neveríš, prosím ?a, pripus? aspoò nachvíľu pravdivos? tohto výroku. Navštívil si tieto internetové stránky a všimol si si nápis Dôležitá informácia... Bol si zvedavý, čo také dôležité môže by? v tom ozname. A chcem ?a uisti?, že skutočne ide o veľmi vážne posolstvo, ktoré sa týka každého človeka na Zemi. A tvoja návšteva týchto stránok nie je náhodná. Potrebuješ sa niečo dôležité dozvedie?. Je pravdepodobné, že o tom ešte nič nevieš. Ako som to nevedel ani ja pred niekoľkými rokmi. Iste si už počul o zdravotnom probléme – amnézii. človek stratí pri nejakom úraze pamä?. Nedokáže si spomenú? na udalosti, ktoré do tejto chvíle prežil. Pamätá si iba to, čo teraz prežíva. A práve v takej situácii sa nachádzame všetci, čo sme sa tu na Zemi narodili. Pokúsim sa vysvetli? dôvod, prečo to hovorím. Prosím neprestaò s čítaním, bolo by škoda by? tak blízko pravdy a nepozna? ju! Podľa vedeckej teórie vesmír sa začal rozpína? pred 18 miliardami rokov po obrovskom výbuchu. (odhaduje sa, že Zem vznikla pred 4,5 miliardami rokov). V tom čase Súcno (Boh) z časti svojej energie, okrem hmotného vesmíru, vytvoril nekonečné množstvo energetických jednotiek, ktoré by sme mohli nazva? „duchmi“. (ak si toho presvedčenia, že veríš iba to čo vidíš, môeš ma? problém prija? vysvetlenie otázky – v čom je naša „amnézia“; keï sa ale nedáš odradi?, dozvieš sa pravdu.) Na začiatku existovalo len Súcno, a nebolo nič iné. Súcno však nepoznalo samo seba – pretože Súcno je všetko, čo bolo a neexistovalo nič iné. A teda Súcno... nebolo. Lebo v neprítomnosti niečoho iného Súcno nie je. To je tá veľká ničota, o ktorej hovoria mystici od počiatku. Súcno vedelo, že je všetkým, čo existuje – to však nestačilo, lebo poznalo svoju dokonalú nádheru iba rozumovo, ale nie zo skúsenosti. Túžilo po zážitku samého seba, lebo chcelo pozna? aké to je by? tak nádherné. To však bolo nemožné, lebo slovo „nádherné“ je relatívny výraz. Súcno nemohlo vedie?, aké je to by? nádherné, dokiaľ sa neobjavilo to, čo nie je. V neprítomnosti toho, čo nie je, neexistuje ani to, čo je. Teda Súcno vedelo len to, že neexistuje nič iné. A preto nemohlo nikdy pozna? samo seba zvonku, to je z nejakého bodu mimo seba. Žiadny taký bod skrátka neexistoval. Existoval len jediný referenčný bod vnútri Súcna a tým bolo toto „Nie je Je. „Nie-Som Som“. Súcno sa rozhodlo, že skutočne pozná samo seba. Táto energia – táto čistá, nevidená, nepozorovaná, nepočutá a teda nikomu známa energia – sa rozhodla zakúsi? sama seba. Dospela k správnemu záveru, že akákoľvek jej čas? musí by? menšia než celok a že ak sa rozdelí na časti, každá čas? sa bude môc? pozera? na zbytok celku a uvidí jeho nádheru. A preto sa súcno rozdelilo na časti – a vjednom úžasnom okamžiku sa stalo tým, čo je toto, a tým, čo je ono. Tieto časti po prvý raz existovali oddelene. A predsa existovali súčasne. Rovnako, ako všetko ostatné....Boh je všetkým, čo je a zároveò všetkým, čo nie je. Tým, že Boh stvoril to, čo je “tu“ a to, čo je „tam,“ umožnil sám sebe pozna? seba samého. V okamžiku tej ohromnej explózie zvnútra stvoril relativitu (hmotný vesmír) – najväčší dar, ktorý si Boh kedy dal. A tak sa z ničoty zrodilo Súcno – táto duchovná udalos? je celkom v súlade s teóriou, ktorej vedci hovoria teória veľkého tresku, o ktorej som sa zmienil na začiatku. Stále si sa ešte nedozvedel na čo sme to zabudli. Už sme blízko odpovede. Teda Súcno vytvorilo nekončený počet energetických jednotiek – duchov. Duchovia sú vlastne vytvorení z energie Boha, sú s Bohom v jednom celku. Ale vo sfére absolútna (duchovnej sfére – nebi) nemôžu duše pozna?, čo je nádherné, keï niet protikladu, niečo,čo nie je nádherné; nemôžu vedie? aké je svetlo nádherné, keï nemôžu zakúsi? tmu. A tak Boh vytvoril sféru relativity – fyzický vesmír, planéty, a medzi nimi i Zem. Vytvoril ľudí. Prostredníctvom fyziského tela môžu (duchovia = duše) zažíva? to, čo vo sfére duchovnej nie je možné. Kým v duchovnej sfére je iba láska, na Zemi môžu zakúša? i nelásku a mnoho ïalších protikladov. V určitom štádiu tehotenstva vstupuje duša do nenarodeného die?a?a. A tvorí po celý život jeho najvýznamnejšiu čas?. Telo je iba nástrojom duše na realizovanie jej zámeru, ktorý si dala ešte pred vstupom do ľudského tela. (Aký zámer – to si vyžaduje samostatnú tému - v prípade záujmu je na to literatúra.) Nuž v čom je naša „amnézia“? Na čo sme to zabudli? Zabudli sme na svoju minulos? pred narodením. Nepamätáme sa na to, že sme v realite duchovnou bytos?ou so svojim domovom v ríši duchovnej. Nepamätáme sa ani na naše minulé životy vo fyzickom svete. Nevieme, že sme Bohu podobní aj pokiaľ ide o naše večné trvanie. My totiž nemôžeme neexistova?. „Smr?ou“ len meníme formu nášho bytia, potom, keï duša splnila tu svoje poslanie. Toto je stručná informácia. Je potrené, aby si získaval ïalšie poznatky o živote, pretože toto je len malá odrobinka. Nachádzaš sa na stránkach, kde sú uvedené ïalšie informácie. Ale dôležité je prečíta? si knihy, ktoré sú na túto tému napísané, napr . HOVORY S BOHOM od amerického spisovateľa N.D.Walscha. Prvá kniha zo série sa nachádza o niečo nižšie pod týmto odkazom. Vzhľadom na to, že tu nebolo možné ís? do podrobností a niečo môže by? pre teba nejasné, nedaj sa odradi?. Istotne pri ïalšom čítaní prídu odpovede na všetko a pochybnosti zmiznú. A keï poznáš za akých okolností boli písané Hovory s Bohom, budeš nadšený tým, čo si pochopil. Odrazu poznáš, že život má skutočný zmysel, že sú dôvody prečo sme tu a že náš život nikdy neskončí. Krajšie posolstvo si nemohol obdrža?. Mám rados?, že si tento príhovor dočítal dokonca. Verím, že sa na týchto stránkach budeme aj v budúcnosti streta?. Július Mészaroš |
||