|
|
V jednej chvíli som si spomenul na "Marínu" od A.Sládkoviča. Nedá mi, aby som čitateľovi nepripomenul hlboký zmysel tohoto úryvku:
"Marína moja, teda tak sme my,
ako tie Bože plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene.
Padajú hviezdy? Aj my padneme.
Vädnú tie kvety? Aj my zvädneme.
A klenoty hruda kryje.
Ale tie hviezdy predsa svietili.
A pekný život tie kvety žily.
A DIAMANT v hrude nezhnije.
Sládkovič prirovnal človeka k hviezdam, kvetom a diamantu. Vo svojom rýme vyzdvihuje vysokú hodnotu človeka - ľudského života. Napriek tomu, že ako hviezdy padáme, vädneme ako kvety a nakoniec končí náš pozemský život a telo sa dostáva do zeme . Život mal zmysel. Počas jeho trvania sme mali možnosť svietiť svojimi božskými vlastnosťami, mohli sme ožarovať iných duchovným svetlom. A našu duchovnú krásu bolo možné prirovnať ku kvitnúcim kvetom. Vraciame sa síce do hrudy, no tak ako diamant v hrude nezhnije, ani náš život nekončí. Pokračuje v inej dimenzii. Tento "drahý kameň" sa nikdy nerozpadne. Život má večné trvanie.
Július Mészaroš |
|
