| OCEÁN a VLNA Na to, aby sme mohli pochopiť Boha a náš vzťah k nemu, môže dobre poslúžiť jeden príklad. Použil ho N.D.Walsch vo svojej knihe Doma s Bohom (kniha t.č. nie je v slovenskom alebo českom preklade). A tu je výňatok z „posledného rozhovoru“ Neale Walscha s Bohom : ŠIESTA SPOMIENKA Ty s Bohom ste jedno. Vás nikto nerozdeľuje. ...Dôsledky šiestej spomienky sú ohromné. Ak presne chápeš, že ty si Boh a že nič vás nerozdeľuje, mení sa kontext, v ktorom prijímaš všetko, čo sa stalo, čo sa deje a čo sa bude diať v tvojom živote. Prijatie tohto princípu uľahčí prijatie pravdy, že ty si príčinou svojej smrti. Toto poznanie urobí tvoju cestu menej ťažkou a pomôže ti smrť prijať pokojnejšie. Je zrejmé, že toto indivíduum, ktorým si „ty“, nepredstavuje úplnú celistvosť Boha. No napriek tomu sú v tebe prítomné všetky charakteristiky, aspekty a elementy Božstva. V zásade Boh to si ty – tvoja rozšírená verzia. V podstate Boh to je všetko. Niet nič, čo by nebolo Bohom. Tu je príklad OCEÁN – VLNA : Určme si definíciu oceána. Oceán predstavuje Boha. Boh = Tvorca. Málo kto z veriacich by nesúhlasil s tým, že Boh je Tvorca. Boh stvoril všetok život a ty si stvoril svoj život. Ak s tým súhlasíš, zafixuj si to do svojho vedomia. Ty a Boh tvoríte celý čas. Ty na mikroskopickej úrovni a Boh na makroskopickej úrovni. Medzi vlnou a oceánom niet rozdelenia. Vlna je časť oceána, existujúca určitým spôsobom. Vlna robí to, čo robí oceán, no iba v menších rozmeroch. Ty, to som Ja činný prostredníctvom teba. Ja ti dám silu konať. Tvoja sila pochádza odo mňa. Bez oceána vlna nemá silu. Bezo mňa ty nemáš silu byť sebou. A bez teba moja sila sa neprejaví. Tvoja radosť je v tom, že prejavuješ mňa. Radosť ľudstva je v tom, aby prejavovalo Boha. Život – to je Boh berúci fyzickú formu. Tu treba pochopiť že nie je len jeden spôsob, na ktorý by sa život orientoval dávajúc Bohu fyzickú formu. Niektoré vlny sú malé a druhé sú obrovské; a všetky sa pohybujú na svojej ceste. Ale – malé alebo veľké – na povrchu oceána stále sú vlnami. Nestáva sa, aby vĺn nebolo. A hoci sú všetky vlny rozdielne, ani jedna z nich nie je od oceána oddelená. Rozličnosť neznačí rozdelenie. Tieto slová nie sú rovnoznačné. Ty si rozdielny od Boha, no nie oddelený od neho. A pretože ty nie si oddelený od Boha, ty nikdy nezomrieš. Vlna dosahuje breh, no nezastaví svoje bytie. Ona iba zmení formu, vracia sa do oceána. Oceán sa nestane menším vždy keď jeho vlna sa rozbije o piesok. V samej podstate , vlna narážajúca na breh demonštruje a odhaľuje veľkosť oceána. Pričom, vracajúc sa do oceána, navracia jeho moc. Prítomnosť vlny – svedectvo existencie oceána. Tvoja prítomnosť – svedectvo existencie Boha. (Znamená to - ak my hovoríme, že Boh, iba Boh určuje čas našej smrti, tým vlastne priznávame, že sám človek prijíma bezprostredne účasť v tom procese, nakoľko on je časťou Boha.... A keď ja zomriem smrť sa udeje prostredníctvom mňa a nie so mnou.) Aj to je právne. Teraz sa pozeráš na smrť po novom. Zmenil si uhol pohľadu – zorný uhol. To zmení tvoje pochopenie. Vo výsledku sa zmení tvoja skúsenosť. Pochopenie rodí skúsenosť. (A prečo ja skoro alebo neskoro sa rozhodujem zomrieť?) Ach, je to jednoduché. Pretože si Ukončený, Zakončený, Dovŕšený. Verím, že vás tento príklad Oceán-vlna obohatil v pochopení v akom zmysle je možné hovoriť Ja = Boh. A to podstatné a potešujúce je pochopenie, že v dôsledku toho, že od Boha nikdy nie sme oddelení (ako vlna od oceána), my vlastne nemôžeme zomrieť. Ako vlna, ktorá sa rozbije o breh, nekončí svoju existenciu a vracia sa do oceána, tak my „smrťou“ vraciame sa do duchovného sveta, do jednoty s Bohom. | ||