Zastavi?ť princípy veku...Chcem plne ži?,chcem veky v náruč vzia? a večnosti držať? v ruke ni?. Princípom veku silu odobra? a dúškom hltať? lásky cit!... Mladosť? jariVesna nám opä? klope na dvere.A mlados? vyháòa jari pupene. Aj moje srdce veru nedrieme. Búši jak zvon, čo hymnu jari hlási: "Ó, mladosť?, aká krásna si !" Túžba po láskeUtekaj ku mne, ty víla mojich lúk.Srdce mám vystlané zeleňou. Bež cestou mojou, vysnenou, až do objatia mojich rúk. Nestavaj sa viac proti citu. On predsa dvíha nás nad hmotu. Dovoľ preniknúť? slnka svitu do srdca, čo nechce samotu. Vďaka za čašu krásy (Sliač, sept.1997)Stalo sa to za dávnych čias,keï anjel z nebies na zem zlietol, by vylial obsah krásy čiaš. Zakrúžil vtedy nad Slovenskom. Sledoval pritom božské ciele, z nich jeden bol : SLIAČ-KÚPELE. Čo podnietilo vznik legendy, ten produkt mojej fantázie? Predsa tá krása, čo ma obklopuje, keď zmysly moje bez agendy siahajú k studni poézie. Kto z básnikov by tu ódy nespieval o perle v centre Európy a nechcel nechať? Múzy stopy z vďaky za dar, čo tu dostal ? Hviezdoslav by šumné hory z tej duše chcel pozdravi?. Čo mrcha svet v nás strápi, zmorí, Sliač v novú silu premení. A z jatrivých vylieči nás srdca rán, otvoriac žriedla dokorán ! Vyznanie pri sliačskych prameňochDnes je tu ticho a nehybne.Nešumí ani len lístie stromov. Spomienka na detstvo, domov jak film sa pred očami mihne. Vnímam tú pestrú farieb paletu... Nie, nenájdeš v kozme planétu tak krásne, vkusne odiatu. Vnímanú z hniezda i v čase odletu. Dávno opustil som zrodu prameň. Meandre moje už skoro nájdu more. Ukončia tak bytia pochodeň, vidím to na obzore. Dnes ešte kráčam po zeme roli. Nestretám dušu, čo ju azda bolí, že sám jak vojak v poli žijem tu mnohým proti vôli. Do temnoty týchto mojich dní nestačí už len sviece jas. Musím objavi? veľa, veľa krás, len tak sa tma moja v svetlo premení. Na strunách dušeJej duša hrá na mojich strunách.Túžby zniem melódiou. Súzvukom citov vznášam sa na vlnách, hoc´ v zápätí som pod hladinou. Nič nemá zmyselZahaste slnko,zhasnite hviezdy, zastavte rieky, vyrúbte lesy ! Nič nemá zmysel, keï ty tu nie si. Na vlnách láskyBez nej som prázdny a bezcieľny.Som iba polovicou celku. Kiež osud bude ku mne prajný a kladne dovŕši túžbu veľkú. Cítim a vnímam jej vlnenie. Vysiela v kmitočte lásky. Jej tón na strunách mojich jemne znie v ozdobe sedmokrásky. Keï klíči láskaOd detstva nadchýna ma máj,lúka keď hýri jari farbami, keď všetko vôkol má prívlastok "naj", keď kriesený som vtedy - zdá sa mi, keď cítim, že láska vo mne znova klíči, rastie, až k nebu sa týči, hviezd sa dotýka?ť by chcela a k jednej z nich pritúli?ť sa celá! Dotyk dvoch dušíDve aury sa dotkli.Miešala sa paleta ich farieb. Dve duše sa stretli, nemal som iných potrieb. Fajčenie a život"Život mám tak rád", vraví niekto snáď. A v ústach mu cigareta tlie. Lež zbytočné je vravie tak, keď skutky svedčia opak. Bo ničiť? si nikotínom zdravie, znamená život nemilova?. |
||