|
Skúsenos? vám dovoľuje niečo pozna?. Existujú však veci, ktoré nemôžete zakúsi? a preto som vám dal ïalšie nástroje poznania. Tie sa volajú pocity. A tiež myšlienky. Najväčšou iróniou však je, že všetci pripisujete tak veľký význam slovu Božiemu a tak malý význam vlastnej skúsenosti. V skutočnosti si ceníte skúsenos? tak málo, že keï sa vaše vlastné poznanie Boha líši od toho, čo ste o Bohu počuli, automaticky sa vzdáte vlastnej skúsenosti a prijmete slová, zatiaľ čo by ste mali urobi? pravý opak. Zistili ste na sebe podobnú skúsenos?? Mali ste na niečo iný názor? Vaše city, vaše vnútro sa ozývalo , lebo vaša skúsenos? bola v rozpore s danou interpretáciou? Vaše vnútro nesúhlasilo s týmto výkladom slova? No vy ste prijali obvyklé, innštitúciou presadzované vysvetlenie, lebo ste nedôverovali svojim myšlienkam, či pocitom, teda vášmu vnútornému hlasu? Tak teraz sa tu dozvedáte, že ste mali urobi? opak! To je minulos?. Podstatné je, ako si budeme počína? odteraz. Vaša skúsenos? a vaše pocity predstavujú to, čo o niečom intuitívne viete. Slová len symbolizujú, čo viete, a často vás môžu zmias?. Toto sú teda nástroje, ktorými komunikujem. No to ale nie sú metódy, lebo nie všetky pocity, nie všetky zážitky a nie všetky slová pochádzajú odo mòa. Ide teda o myšlienky, pocity, skúsenosti - tie sú Božími komunikačnými prostriedkami . Ale čo to znamená , že to nie je metóda? Zrejme sa tu myslí určitý postup, ktorého sa treba bezvýhradne drža?. Tie tri nástroje, ktoré vlastníme síce Boh používa (a výnimočne aj slová) a vtedy, keï ich používa vyjadrujú vždy pravdu. Nemôžeme však automaticky poklada? všetky myšlienky, pocity i skúsenosti, že ich ako prostriedok prave v konkrétnej situácii používa Boh. Mnohé slová boli vypovedané inými v mojom mene. Mnoho myšlienok a mnoho pocitov je podporovaných niečím, čo som priamo nestvoril. To je zdrojom vašich mnohých skúseností a zážitkov. Problém spočíva v správnom rozlišovaní. Niekedy je ob?ažné rozozna?, čo prichádza od Boha a čo z iných zdrojov. Rozlišova? je ľahko, ak použijete toto základné pravidlo : Dostali sme vysvetlenie. V priebehu života počúvame rôzne informácie, rôzne podania starých textov a tak ostanú nám tie podnety v mysli, prijali sme ich ako realitu, ako pravdu. Dokonca sme možno zážitky pisateľov prijali ako svoj zážižitok. Ak teda počúvame teraz nejaký výklad, naše myšlienky i pocity môžu by tým ovplyvnené. Teda nemôžeme automaticky tie tri nástroje považova? za metódu, ktorú uplatníme v každej situácii. MUSÍME VEDIE? ROZLIŠOVA? podľa nižšie vyjadreného pravidla. Vaše najvyššie myšlienky, vaše najzrozumiteľnejšie slová, vaše najvznešenejšie pocity prichádzajú vždy odo mòa. Všetko ostatné prichádza z iného zdroja. Teraz sa rozlišovanie stáva jednoduchým.... Napriek tomu vám dám tieto pravidlá: Najvyššia myšlienka je vždy tá myšlienka, ktorá obsahuje rados?. Najzrozumiteľnejšie slová sú tie slová, ktoré obsahujú pravdu. Najvznešenejší pocit je ten pocit, ktorému hovoríte láska. Rados?, pravda a láska. Tieto tri pojmy sú zameniteľné a jeden vždy vedie k druhému.. Nezáleží na jeho poradí. Máme teda pravidlo, poznávacie znaky, podľa ktorých môžeme rozlíši? , či sa jedná o Boží alebo cudzí zdroj. Ktoré poznávacie znaky to sú? Potom Boh hovorí Nealovi o problémoch ľudí pri venovaní pozornosti Božiemu posolstvu. Dá sa to zhrnú? do týchto bodov : Keï zistíte, čo pochádza z iného zdroja, záleží na tom, aby ste Božiemu posolstvu venovali pozornos?. Prestaneme počúva? iný zdroj ? Zameriame sa na posoltvo, o ktorom naše city hovoria, že je to posoltvo Božie? Na to niekedy treba odvahu, lebo ak sme viazaní nejakou komunitou, rodinou či praiateľmi (ktorí majú iný názor), môže takéto naše pevné stanovisko vyvola? ich nevôľu. Môžu to pochopi? tak, že bočíte od pravdy ( to je všeobecne uznávaný a autoritami potvrdený výklad). Môžete strati? svoju komunitu, príbuzných, či priateľov. Mojím najväčším poslom je skúsenos? a obzvláš? tú ignorujete . Keby ste načúvali svojej vlastnej skúsenosti, váš svet by nebol v takom stave... moje posolstvo však nakoniec dostanete. Skôr či neskôr. Lebo môj zámer nebude zmarený, moja vôľa nebude ignorovaná. Máme veri? vlastnej skúsenosti a tá môže by? odlišná od skúsenosti iných, hoci aj pisateľov starých spisov. A to Božie uistenie je veľmi pozitívne. Nakoniec každý pochopí Pravdu. Hoci to nemusí by? teraz a v tomto živote. To už sa ale dotýkam "posmrtného" života a reinkarnácie. Dal som vám slobodnú vôľu (schopnos? robi? to, čo si vyberiete), tú vám nikdy nevezmem. Nebudem vás teda núti?. Božia vôľa nebude trvale ignorovaná. Boh (Všetko, čo je) nás k ničomu nenúti. Ak by to robil, poprel by sám seba, keï nám ľuïom zaručuje SLOBODNÚ Vô¼U. Ale to nie je náboženská slobodná vôľa, ktorá má svoje limity, obmedzenia. Máš slobodu, no ak porušíš Božie prikázanie, spáchal si smrteľný hriech a budeš odsúdený napr. do pekla. Toto nie je sbodná vôľa! Ak Boh hovorí, že božia vôľa nebude trvalo ignorovaná, nechce sa tým vyráža? trestom. Nie je tyranským Bohom a nemá nič spočné s invizicnými praktikami. Nemá záľubu v pomste. A nejasá, keï vidí v plameòoch "kacira". Nakoniec Boh túto čas? rozhovoru končí slovami: Moje posolstvá k vám budú prichádza? v stovkách podôb... ak budete skutočne poslúcha?, nepreslúchnete ho. Akonáhle ho skutočne počujete, nebudete ho môc? ignorova?. A tak začne naša skutočná komunikácia. Lebo v minulosti ste sa ku mne len modlili a prosili ma. Ale teraz vám môžem odpoveda?, ako to robím práve teraz. Už to, že cítaš toto zamyslenie nad HSB 1, je pravdepodobne dôkazom, že si rozhodnutý počúva? Božie posolstvo, ktoré aj touto formou k tebe prichádza. Máš príležitos? komunikova? s Bohom. 2. Ako poznám, že posolstvo je od Boha a že nie je výplodom mojej vlastnej predstavivosti? Aký by v tom bol rozdiel? čo nechápeš, že by som mohol hovori? skrze vašu predstavivos? rovnako ako skrze čokoľvek iné? V každom okamžiku tak či onak, vám budem dáva? správne myšlienky a slová alebo pocity. Poznáte, že tieto slová sú odo mòa, lebo vy sami ste nikdy nehovorili tak zrozumiteľne... Vidíme, že Boh môže aj cez našu predstavivos? odovzdáva? informácie. Nám sa to môže javi? ako fantázia, vlastný výplod fantázie. Potrbujeme sa rozvíja? v schopnosti rozozna? "Boží hlas", hlas duše. Duša je vo vyšších dimenziách spojená vedome so Všetkým čo je. Takže jej podnety sú v súlade s Bohom. 3. Ku komu Boh hovorí? Hovorí k nejakým výnimočným ľuïom? V nejakej výnimočnej dobe? Všetci ľudia sú jedineční a všetky okamžiky sú zlaté. Žiadny človek nie je lepší a žiadny okamžik vhodnejší ako druhý. Mnoho ľudí verí, že Boh oznamuje svoje myšlienky zvlášnymi spôsobmi a len výnimočným ľuïom. To zbavuje väčšinu ľudí zodpovednosti poču? a prijíma? moje posolstvá. a dovoľuje im spolieha? sa na slová druhých. Nemusíte poslúcha? mòa, pretože veríte, že druhí už počuli moje slovo a že stačí, keï budete načúva? im. Boli sme učení, že Boh v dávnej dobe si vybral niekoľkých bohabojných ľudí, svätcov, aby cez nich odovzdal potrebné posolstvo tej ktorej generácii a tým aj nám. Po niektorých zostali písomné záznamy (hoci sú pochybnosti o identite niektorých pisateľov). Je zaujímavé, že Ježiš nenapísal osobne nijaký zvitok, písomný záznam. Uvedomujete si, v čom je škodlivé také chápanie, že iba výnimoční ľudia dostali Božie posolstvo? Strácame totiž pocit zodpovednosti a spoliehame sa len na to, že ho údajne prijali od Boha iní. Potom si myslíme, že my nepotrebujeme priamu komunikáciu s Bohom, lebo urobili to za nás svätí ľudia. Tí ľudia žili napr. pred 2000 rokmi. A tieto staré spisy majú by? jediným Božím posolstvom. Inšpirácia Boha skončila pisateľmi tzv. Nového zákona. Taký je výklad v náboženstve. Nesmieme dovoli?, aby nás tento názor obral o odvahu, o pocit potreby komunikova? priamo s Bohom. Vyššie sme hovorili, že spôsob odovzdávania správ slovami je najmenej spoľahlivý kvôli nesprávnej interpretácii. Sami viete, ako to je. čo sekta - cirkev, to iný výklad. A každý tvrdí, že len jeho výklad je ten pravý. Ak načúvate tomu, o čom sú druhí presvedčení, že počuli odo mòa, nemusíte vôbec myslie?. Z toho dôvodu väčšina ľudí nepočúva moje posolstvo. Ak priznávate však, že moje posolstvá prijímatepriamo,potom ste nútení ich interpretova? sami. Je oveľa jednoduchšie prijíma? interpretáciu druhých (aj tých, ktorí žili pre 2000 rokmi), než interpretova? posolstvo, ktoré prijímate v tomto okamžiku. Vidíte? Tým, že sme boli vyučovaní tak, že Boh použil na odovzdanie posolstva len výnimočných ľudí, nachádzame sa v tomto stave. Že nepotrebujeme myslie?, rozlišova?( i pochyvova?). Predkladá sa nám jediná pravda, pravda našej denominácie. A v realite je to výklad jedného vodcu, či skupiny vodcov. Ak očakávame a aj prijímame posolstvo Boha priamo, potom nečakáme na výklad iných. Sami interpretujeme podľa hlasu našej duše, podľa intuície, ktorú vlastníme. Preto vám odporúčam nový spôsob komunikácie s Bohom. Dvojstrannú komunikáciu.V skutočnosti si ma o to požiadal. Lebo som k tebe prišiel týmto spôsobom, v tomto okamžiku, aby som ti vyhovel. To neznamená, že všetci budeme teraz napodobòova? N.D. Walscha a budeme písa? knihu. Naším snažením však dospejeme k oživeniu našich schoností (aj intuitívnych). 4. Prečo sa zdá, že niektorí ľudia, napríklad Kristus, počujú viac tvojich posolstiev než druhí? Pretože niektorí ľudia sú ochotní skutočne načúva? i vo chvíľach, keï to ostatným pripadá nebezpečné, bláznivé alebo naprosto nevhodné. Nuž nedajme sa odradi? strachom, ani tým, že nás niekto bude poklada? za blánivých. Ak vytrváme v našom snažení, raz budeme môc? svojim príkladom pomôc? druhým. Tým, čo o nás teraz zmýšľajú pohrdavo pre naše duchovné zameranie. 5. Mali by sme poslúcha? Boha, aj keï sa nám to, čo hovorí, zdá by? nepravdivé? Obzvláš?, keï vám to pripadá nepravdivé. Ak si myslíte, že máte vo všetkom pravdu, prečo by ste mali hovori? s Bohom? Riaïte sa aj naïalej tým, čo viete. Ale uvedomte si, že to robíte od začiatku času. Zamyslite sa nad stavom sveta. Je jasné, že vám niečo uniklo. Je zrejmé, že ste niečo nepochopili. To čo chápetevám musí pripada? pravdivé, pretože slovo „pravdivé“ je výraz, ktorým označujete niečo s čím súhlasíte. Preto vám to, čo ste nepochopili, bude spočiatku pripada? „nepravdivé“. Preto sa musíte spýta? sami seba, „čo by sa stalo, keby všetko, čo považujem za „nepravdivé“, bolo v skutočnosti „pravdivé“? To si uvedomuje každý veľký vedec. Keï sa mu niečo nedarí, vzdá sa svojich predpokladov a začne znova. Ku všetkým veľkým objavom došlo vïaka ochote a schopnosti nema? pravdu. A túto ochotu v sebe musíte nájs?. Nikdy nepoznáte Boha, dokiaľ si budete hovori?, že ho už poznáte. Nikdy nepočujete Boha, dokiaľ si budete myslie?, že ste ho už počuli.Nemôžem vám poveda? svoju pravdu, dokiaľ mi budete hovori? vašu pravdu. Teda musíme najprv vec pochopi?, iba vtedy ju môžeme považova? za pravdivú. Ak niečo v tejto chvíli nechápeme, neznamená to, že to je nepravdivé. Preto nezavrhnime hneï informáciu, ale pripus?me aj alternatívu , s ktorou nie sme v tejto chvíli stožnenní. Zaoberajme sa òou, uvažujme, konajme podobne, ako vedci pri objavovaní nových dovtedy neznámych javov. Hovori? "ja to už poznám", znamená prehlasova?, že váš doterajší výklad je pravdivý a vy nepotrebujete nič meni?. Buïme otvorení prija? akýkoľvek výklad, keï sme rozhodnutí počúva? posolstvo od Boha. Neočakávajme, že Boh nám má pozvrdi? náš doterajší názor. Môže to tak by?, ale nemusí. Dovoľme teda Bohu, či našej duši, aby nás viedli. 6. Ale moja pravda pochádza od Boha. …(Povedali to vodcovia, kòazi, rabíni, pastori, knihy, biblia...) To nie sú autoritatívne zdroje...Načúvajte svojim pocitom. Poslúchajte svoje najvyššie myšlienky. Poslúchajte svoju skúsenos?. Kedykoľvek sa líši od toho, čo vám hovoria vaši učitelia alebo knihy, zabudnite na slová. Slová sú najmenej spoľahlivými nástrojmi Pravdy. S týmto Božím stanoviskom ohľadne autority kòazov, či Biblie pravdepodobne autority súhlasi? nebudú. Budú citova? z biblie napr. "Tvoje slovo je pravda". Áno, tento výrok je správny. Podľa evenjelistu je to výrok Krista. Ak niekto počuje napr. prostrdníctvom chanellingu výroky Boha (a jeho nahlbšie city to tak vnímajú a potvrdzujú božský pôvod), to slovo je pravda. Ale to neznamená, že záznam starého spisu bude treba do každej podrobnosti považova? ako Božiu pravdu. Spomínate? Slovo je najmnej spoľahlivým komunikačným prostriedkom. Dá sa rôzne vyklada?. 7. Rád by som sa toho toľko spýta?...neviem kde zača?. Napríklad, prečo sa nám nezjavíš? Ak skutočne existuje Boh a ak si to ty, prečo sa nám nezjavíš v takej podobe, aby sme to všetci pochopili? Ale to práve robím...všade kde sa pozrieš....aký by to mal by? spôsob? V akej podobe alebo forme by som sa ti mal zjavi?? (Neale : V skutočnej podobe alebo forme.) To nie je možné. Pretože nemám žiadnu podobu, ani formu, ktorej by človek rozumel. Mohol by som na seba vzia? podobu alebo formu, ktorej by ľudia rozumeli, ale potom by si všetci mysleli, že to čo vidia je jediná podoba alebo forma Boha – a nie len jedna z mnohých. ¼udia veria, že som taký, ako ma oni vidia a nie taký, ako ma nevidia. Ja som však Veľký, neviditeľný, nie som tým, čím sa javím v ktoromkoľvek danom okamžiku. V istom zmysle som tým,čím nie som. Pochádzam práve z tohto nebytia a tam sa vždy vraciam. Keï sa však zjavím v určitej podobe – v podobe, ktorej ľudia rozumejú – ľudia mi túto podobu pripisujú navždy. A keby som sa zjavil jednému národu v určitej podobe, druhý národ by tvrdil, že som sa prvému nezjavil, lebo som vyzeral a hovoril inakšie, než ma videl a počul národ druhý – ako by som teda mohol to by? ja? Tak vidíš, že nezáleží na tom, v akej podobe alebo forme sa zjavím. Hoci si vyberiem akýkoľvek spôsob a akúkoľvek podobu, každý spôsob a každú podobu možno poprie?. Najmä tzv. ateisti sa dožadujú, aby sa Boh ukázal. Hovoria: verím len to, čo vidím. Znamená to, že ak niečo nevidíme skutočne neexistuje? Ak použijeme príklad, že vietor nevidíme a existuje, argumentujú, že je vidie? jeho účinky. Hýbu sa listy stromov. Ak povieme, že predsa vidíme účinky Boha vo všetkom, čo v prírode je... oni to nevnímajú ako výsledok Božej moci. A tak som si uvedomil - načo sa znepokojova? a za každú cenu vyvraca? názor týchto ľudí. Dnes sa pozerám na tzv. ateistov ako na bytosti, ktoré v realite Boha uznávajú. Prírodu pokladajú za všetko, hoci im pojem Boh nevonia. Možno preto, že nemôžu prija? náboženského Boha, ktorý má ľudskú podobu a je od svojho stvorenstva oddelený. V zmysle Novej duchovnosti slovo Boh môžeme vyjadri? napr. VŠETTKO, čO JE. Proces. Energia... A neuznávajú aj ateisti "všetko, čo je"? Vesmír, planétu Zem, prírodu...? Pochopili sme dôvody, prečo sa nám Boh nezjavuje vo viditeľnej podobe či forme? Ako sa môže nám ukáza? "Všetko, čo je"? Ak vidíte hviezdu - je čas?ou Boha, vidíte kvet - je čas?ou Boha, vidíte človeka - je čas?ou Boha (Všetkého, čo je.) Nuž v akej podobe sa má zjavi?, aby mu "neveriaci" uverili? Toto vysvetlenie v HSB ma veľmi nadchlo, keï som prvý krát čital 1.knihu trilógie. Dovtedy som ani ja dobre nechápal dôvody prečo by sa nám nemohol ukáza?. Pozrime sa teraz na Nealovu poznámku k Bohu. 8. Keby si však urobil niečo, čo by nezvratne dokazovalo tvoju existenciu a vylučovalo akúkoľvek pochybnos?... Boh pokračuje...stále by boli ľudia, ktorí by hovorili, že to je dielom diabla alebo niečej predstavivosti. Že to urobil niekto alebo niečo iné než ja. Keby som sa zjavil ako Boh všemohúci, Pán Neba a Zeme, keby som prenášal hory, stále by tu boli ľudia, čo by hovorili, „To musel by? satan“. A práve tak to musí by?, lebo Boh sa zjavuje sám sebe skrze vnútorný zážitok človeka a nie skrze vonkajšie pozorovanie. A ak vám vnútorný zážitok odhalí existenciu Boha, nepotrebujete vonkajší dôkaz. A keï sa spoliehate na vonkajšie pozorovanie, vnútorný zážitok je nemožný. Skutočné poznanie Boha prichádza z názšho vnútra, z našich pocitov a nie na základe vonkajšieho pozorovania zrakom. My vlastne ani nepotrebujeme fyzicky Boha vidie?. Ak teda žiadate Boha, aby sa vám zjavil, nemôže sa vám to splni?, lebo vaša žiados? je priznaním, že v tomto okamžiku Boha nevidíte. Vaše myšlienky sú tvoriace a vaše slová produktívne a preto vaše myšlienky a slová vytvárajú vašu realitu. Preto máte dojem, že Boha nevidíte, lebo keby ste ho videli, nežiadali by ste ho, aby sa vám zjavil. Dostávame sa k zaujímavej interpretácii tvrdenia, že naše myšlienky a slová vytvárajú našu realitu. čiže to čo zažívame - pozitívne, či negatívne - závisi v skutočnosti od nás. Uvidíme ako. 9. Znamená to teda, že nemôžem žiada? o nič z toho, čo chcem? Chceš poveda?, že modlitba odhaľuje to, za čo sa modlíme? Túto otázku počujem oddávna – a kedykoľvek ju dostanem, vždy na òu odpoviem. A napriek tomu moju odpoveï nepočujete alebo jej nechcete veri?. Odpoveï na túto otázku v modernom jazyku znie: Nikdy nebudete ma? to, čo chcete, a nikdy nedostanete to, o čo žiadate. Je to preto lebo táto vaša žiados? je priznaním nedostatku, priznaním, že produkuje určitú skúsenos? - chcenie - vo vašom živote. Správna modlitba totiž nie je prosbou, ale vyjadrením vïačnosti. Stretávame sa tu s doteraz azda aj vám neznámym princípom, ktorý vo Vesmíre platí. čo vysielame v našich myšlienkach, predstavách, našimi slovami , to sa nám aj splní doslovne. Keï vysielame CHCENIE niečoho, tak sa nám neuskutoční to, čo chceme, ale CHCENIE TOHO čO SME VYSIELALI v slovách, myšlienkach. Dokonca aj naše predstavy, ak sú veľmi časté a zaberajú naše myšlienky pravidelne a opakovane, sa nám môžu splni?. Tomu hovoríme AFIRMÁCIE. Všimnite si jeden taký príklad pozitívnej afirmácie týkajúcej sa nášho uzdravenia : Liečivá sila ducha prúdi všetkymi bunkami môho tela. Som stvorený zo všeobjímajúcej božskej substancie. Bože, ty si vo mne. Som zdravý. Všimli ste si? V tej afirmácii sa nehovorí "chcem by? zdravý" ani sa neprosí. Po takom vysielaní k Bohu, by sa mohlo vráti? len presne to, čo je vyjadrené: CHCENIE ZDRAVIA a nie uzdravenie. Výrokom SOM ZDRAVÝ sme vyjadrili stav, aký má v realite nasta?. O tom už bude reč nižšie. Ak ïakujete Bohu za to, čo chcete v živote preži?, v skutočnosti priznávate, že to už prežívate. Vïačnos? je totiž najúčinnejšou modlitbou k Bohu; je potvrdením, že som vás vypočul ešte skôr, než ste o niečo prosili. Preto nikdy o nič neproste. Oceòujte. Chceme by? zdraví, chceme ma? dostatok peòazí, chceme dospie? k osvieteniu...Znamená to, že toto nemôžeme dosiahnu? len preto, že to chceme? Výrok „nikdy nebudete ma? čo chcete“ je treba chápa? v kontexte. Ide o to, že v našich vyjadreniach, v myslení,v predstavách nemá dominova? CHCENIE a prosba. Dominova? by mala naša VÏAčNOS?, OCENENIE a teda poïakovanie, napriek tomu, že sa ešte skutok nestal. Táto forma je najúčinnejšia. Hovorí nám to ten, od ktorého očakávame realizáciu našich predstáv. 10. Ale čo, keï som Bohu vïačný za niečo, čo sa nikdy nestane? To môže vies? ku sklamaniu a horkosti. ...nemôžete oklama? vesmír, nemôžete luha? sami sebe. Ak ïakujete a pritom dobre viete, že to nemáte...Boh to vie a preto vám to nedá. Boh vie všetko, čo viete vy; a čo viete vy sa vám javí ako vaša realita. 11. Ako teda môžem by? skutočne vïačný za niečo, o čom viem, že to neexistuje? Viera. Ak máte vieru horčičného zrna, môžete prenáša? hory. Poznáte, že to existuje, pretože som povedal, že to existuje; pretože som povedal, že vás vypočujem ešte skôr, než poprosíte; pretože som povedal a stále hovorím všetkými možnými spôsobmi, skrze všetkých učiteľov, ktorých poznáte, že sa stane všetko, čo si zvolíte mojim menom. Spomenul som si na Ježišovu modlitbu pred vzkriesením Lazara: Otče, ïakujem ti, že si ma počul... A na to povedal „Lazar, poï von! A stalo sa. Všimnite si, že Ježiš neprosil, ale poïakoval za niečo, čo ešte nenastalo. Boh totiž sľubuje, že vypočuje nás ešte skôr ako o to požiadame a že stane všetko čo si ZVOLÍME. 12. A predsa toľko ľudí hovorí, že ich modlitby neboli vypočuté. Žiadna modlitba nie je nevypočutá. Každá myšlienka, každé prehlásenie, každý pocit je tvoriaci. Každá modlitba bude vypočutá do tej miery, ako vášnivo jej veríte. Tvoriaca znamená, že je aktívna, že účinkuje, pôsobí v rámci vesmírnych princípov a ovplyvòuje všetko, čo je. A teda má účinok na realizáciu našej VO¼BY. Pokúšam sa vylučova? slvo CHCIE?. Už sme hovorili, že chcenie vysielané v modlitbe, prináša jeho doslovné splnenie, teda chcenie toho, o čo sme žiadali. A my sme potom sklamaní, že naša modlitba nebola splnená. Ale ona splnená bola. ...Musíte si uvedomi?, že za každou myšlienkou je základná myšlienka, ktorej hovorím riadiaca myšlienka....Keï o niečo žiadate, (teda niečo chcete), riadiacou, základnou myšlienkou je, že danú vec nemáte...táto riadiaca myšlienka sa stane vašou realitou. V modlitbe možno hovoríte, aby vám Boh dal dostatok peòazí. Táto myšlienka je síce tvoriaca a mala by prinies? výsledok – získa? veľa peòazí. To by sa stalo, lebo žiadna modlitba nezostane nevypočutá. Lenže pozor, práve nám Boh povedal, že dôležitá je pre vypočutie riadiaca myšlienka. Teda myšlienka v pozadí. A tá myšlienka je „nemám dos? peòazí“. A keï dlhšiu dobu sa vaša finančná situácia nezlepší, máte pocit, že vaša modlitba nebola vypočutá. Ale bola! Vo vašom myslení prevládala riadiaca,, základná myšlienka: NEMÁM dos? peòazí. Splnilo sa vám teda to, že nemáte dos? peòazí...Dávajme si teda pozor na to, aké sú naše riadiace myšlienky, či predstavy, slová. Jediná riadiaca myšlienka, ktorá môže prekona? túto realitu je viera, že Boh vám poskytne všetko, o čo ho požiadate...Proces modlenia bude omnoho ľahší, keï miesto viery , že Boh vždy splní každú vašu žiados?, intuitívne pochopíte, že o nič nemusíte žiada?. Potom je vaša modlitba poïakovaním. Nie je žiados?ou, ale vyjadrením vïačnosti za to, čo je. Dostávame sa k myšlienke v 11. otázke. Potreba viery. Že nás Boh vypočuje ešte skôr, ako ho o to požiadame. Že sa stane všetko, čo si z v o l í m e . Ježišova voľba v prípade Lazara bolo jeho vzkriesenie. Ježiš neprosil, napr. Otče, chcem aby bol Lazar vzkriesený...On poïakoval za to, o čom bol pevne presvedčený, že sa stane. Ako vysoko vyvinutá bytos?, Majster, dobre vedel, že je pravdou „vypočujem vás skôr, ako poprosíte“. Viera Ježiša zohrala podstatnú úlohu pri vyplnení tak výnimočného Božieho skutku. 13. Keï hovoríš, že modlitba je vyjadrením vïačnosti za to, čo je, znamená to, že Boh nerobí nič, že všetko, čo sa stane po modlitbe, je dôsledkom pôsobenia modlitby? Boh hovorí, že sa mýlime, keï si myslíme, že On ako všemohúca bytos? poslúcha všetky modlitby a odpovedá na ne: áno, nie, možno...Že sa mýlime, ak veríme, že Boh rozhoduje o všetkom v živote. Boh je pozorovateľ a nie tvorca. Je pripravený vám pomôc?, ale nie tak ako to vy možno očakávate. Jeho úlohou nie je vytvára? okolnosti a podmienky vášho života.Boh vás stvoril podľa svojho obrazu. Vy tvoríte zbytok, použitím schopností, ktoré vám dal. Dal však človeku slobodnú vôľu, aby so svojim životom mohol naklada? podľa svojho priania. Výrok, že Boh nie tvorca sa tu nechápe z globálneho hľadiska, ale čisto vo vz?ahu k tvoreniu našej osobnej reality. Ak nás vytvoril na svoj obraz, nechápeme to tak, že jeho výzor má ľudskú podobu. Hoci ho takto zobrazovali slávni maliari stredoveku. Starého muža so sivou bradou. Sme na Boha podobní vlastnos?ami. Napr. Láskou, múdros?ou...ale aj slobodnou vôľou. Touto nás obdaril a necháva nás slobodne rozhodova? o sebe. Máme slobodu voľby v každej situácii. Nie tak to by? nemôže. Vytvori? Adama a Evu so schopnos?ou rozmnožovania a potom ak túto slobodu uplatnia, ich čin sa stane dôvodom pre vyhnanie z raja. Stane sa dôvodom aj našich utrpení ako ich potomkov. Nie, nejde o takúto ľuïmi vymyslenú slobodnú vôľu. V tom zmysle je vaša vôľa vôľou Božou. Svoj život žijete tak, ako ho žijete, a ja vám do toho nezasahujem. Keïže sme súčas?ou Boha (Všetkého, čo je), cez nás sa vlastne boh realizuje vo fyzickej rovine. Ako my rozhodneme v danom okamžiku, Boh to prijíma ako jeho realitu. Stotožòuje sa s našou vôľou. Naša vôľa, je teda jeho vôľou. Spomínam si ako Ježiš hovorí svojim učeníkom „...komu rozviažete (odpustíte) na zemi, tomu bude rozviazané aj na nebi...“ Naše rozhodnutie prijíma Boh. Naša vôľa je vôľou Božou. Toto je veľká ilúzia, v ktorej žijete: že Boha zaujíma, čo robíte. Nezaujíma ma, čo robíte, ale vy to nechcete poču?. A teraz Boh používa pre pochopenie veci príklad: Deti – rodičia.Rodičov nezaujíma, akú hru hrajú ich deti, keï vedia, že sa im nič nemôže sta?. A keï sa im náhodou niečo stane, pomôžete im vylieči? sa a umožnia im, aby sa opä? cítili bezpečne a aby boli š?astné...A na druhý deò rodičov opä? nebude zaujíma? akú hru ich deti hrajú...Nemôžu im však zabráni? v tom, aby robili nebezpečné veci...Rozumní rodičia majú staros? o výsledok...Je to podobne aj u Boha. Boh sa však v istom zmysle nezaujíma ani o výsledok. Nezaujíma sa o konečný výsledok. Je to preto, že konečný výsledok je zaručený. Tu sa naša ukážka končí. Priatelia, máte možnos? pokračova? v štúdiu HSB 1 podobnými úvahami, so snahou dobre si osvoji? základy duchovnosti. Hovory s Bohom 1.kniha trilógie je vynikajúcim zhrnutím základných princípov duchovnosti. To ale neznamená, že je tu obsiahnuté všetko. Existuje veľa literatúry s tématiikou Novej duchovnosti. Máme príležitos? čerpa? z tejto zásobárne múdrosti. Veríme, že uvítate v budúcnosti realizáciu nášho zámeru : vyda? knižne Zamyslenie nad Hormi s Bohom. Július Mészaroš |
||