Krista Bendová : Básne z vïačnosti svojmu liečiteľovi.Znovustvorenie človekaBudím sa zo sna. Ba vlastne z apatického spánku. Ba vlastne bdenia a apatického sa odriekam. Príčinu poznám. Jedného dòa prehodil – možno Pánboh - stránku: na hlavu dýchli teplé ruky človeka. Po rokoch rán, krutých aj pre muža, keï navyše som zbitá musela teši? a tíši? iných v strastiach (tých, ktorí si to ozaj zaslúžia), keï som už nevedela, čo je nedeľa - odrazu zaplavil ma pocit š?astia : Že ktosi láskavo a milosrdne ľudsky účastnú ruku kladie, kde je boľavo - na čelo, každodenným mrazom zkrehlé... Tá dobrá ruka skladá puklé kúsky a človek znova túži za nebom a za tvárou, chce vàši? dni, jak dobrú tehlu k tehle... Venovanie Frantovi Tugendliebovi hoc i skromne, ale úprimne venujem túto prvú Intenzívnu spomienku, keï ma začal ?aha? znova na svet. 4.-5.11.1983 Laický pokus o definovanie pocitov bioenergetického pacienta.Držíš ma v hrsti. Tak ako nikto doposiaľ. Prekåznu? chcem ti medzi prsty.... Keby tak človek nocou vstal, potichu odplížil sa za horu a... a čo potom. Keby spustil závoru? Bolo by to lúčenie so životom, ak by to človek spravil náhodou... Tak radšie drž ma v hrsti. Plávam dole vodou, no nenájdu ma pod vodou, neprekåznem ti medzi prsty. Veï ty ma nájdeš cez hocaké vrstvy, nech som, kde som, nech si, kde si. Ten nekonečný boží dom, tie spoľahlivé zemské útesy, kde je aj tma, kde je aj svetlo... Nech je to vlastne čo chce – nezáleží. K jadierku pravdy človek beží... A možno sa ho dotkne aspoò letmo. Slnečný prachVstrebávam zrno slnečné z teba, tak ako z chleba. To slnko cítim bezpečne, to, čo mi chýbalo a ktoré mi tak treba. Ïakujem ti aj za málo, veï aj len prášok slnečný ma dvíha k tomu, čo si tu na mòa počkalo. Nič z teba vlastne nie je primálo. Tak kde je chyba? Frantovi s vïakou a skromným PF 1984 – Krista Biela mágia (alebo vyznanie pacienta)Cez hory, steny, do ïaleka vysiela človek na človeka vesmírny liek. čo je to – nikto nevie presne, tak ako nevysvetlíš tóny dobrej piesne, keï nemá slov. A predsa vieš, čo vraví. Pretože ten tón, aj ten liek je zdravý. Lekáreò zavrela som na tri západy. (Už si tam chodím iba po Večerník.) Svetová lekáreò sú iné záhady : Bod – a ten priestor prenesmierny... V tom bode a v tom priestore ty stojíš. Nevinný a v pokore. Ak si aj prešiel Guernicami zla - tá nevina ?a cez ne previedla, a hriech, čo hriechom nebol, iba ľudským vrením - súciti? naučil ?a s našim utrpením. Neviem, kto vlastne si. Nikdy to nerozoznám, nech by som hocijako chcela. Pre mòa si víno z kozmického hrozna. Mágia biela. človečenská celá. Február – marec 1984 |
||