|
CHCEŠ SA S TÝM PODELI?? čo urobí nálezca nejakého krásneho diamantu? Je celý nadšený a nevie sa dočka?, kým túto radostnú správu neoznámi svojim blízkym, svojej rodine, priateľovi. Predpokladá, že budú všetci rovnako nadšení z nájdeného drahokamu. Môže sa sta?, že jeho blízki budú reagova? celkom odlišným spôsobom. Podľa nich sa to javí len ako obyčajný kameò. Nerozlišujú znaky, ktoré pravý drahokam má. A čudujú sa, čomu sa vlastne ich blízky raduje. Aj ty si možno zažil podobnú skúsenos? po prečítaní nejakej literatúry alebo po počutí tvojmu srdcu blízkych duchovných slov. Začínaš chápa? súvislosti života. Poci?uješ rados? z nájdenia duchovného „pokladu. Hneï, ako si pochopil hodnotu týchto informácií, pocítil si, že vlastne toto si už dlhodobo hľadal. Zveruješ sa s touto cennos?ou, podobnou diamantu, svojim blízkym. A nevieš pochopi?, ako je to možné, že to oni nevnímajú, nechápu hodnotu tebe tak jasnej duchovnej myšlienky. A čím sa viac snažíš ich presvedči?, tým sa viacej bránia prijatiu tvojej správy. Sú udivení, čím sa to vlastne nadchýnaš. Prečo to tak je? Skúsme sa vži? do ich cítenia. Možno majú svoje náboženstvo, majú svoje tradície a sú spokojní s tým, čo je. Nehľadajú nič nové, lebo si myslia, že vlastnia dedičstvo svojich predkov. A zrazu niekto tu hovorí o dačom cennejšom. Hneï pocítia, že je to v rozpore s ich doterajším myslením a uvedomujú si, ako by to zasiahlo do tých vychodených ciest ich života. Keï sa nedáš negatívnymi postojmi odradi? a nesplynieš s názorom väčšiny, neskôr pochopíš, že tento postoj nie je nijako nepriateľský. Jednoducho je to individualita, ktorú od narodenia máme, a tá bráni prijatiu skutočnosti, že sme súčas?ou celku. Prija? myšlienky Novej duchovnosti znamená aj upúš?a? od nášho silného ega, so svojimi vyhranenými názormi, zvykmi, činnos?ou. A hoci by na chvíľu pocítili záblesk svetla, uvedomia si, čo by táto zmena pre ich ego mohla znamena?. Zásah do ich života, do ich cieľov. Na takú zmenu je potrebná odvaha. A vieme, že strach má veľkú silu v bránení nášmu duchovnému pokroku. čo teraz urobíme? Chceli by sme celému svetu vykriča?, čo sme našli. Ale ten náš svet – ľudia, s ktorými sa stýkame, nereagujú pozitívne. Bočia od rozhovoru na danú tému. Začína im vadi?, že „stále“ chceme sa k tej duchovnosti vraca?. Aj keï ste vplyvnou osobou, ktorá inak má autoritu, možno vás vypočujú z toho dôvodu. Vaši blízki v rodine možno vás v nejakých aktivitách aj poslúchnu, no pokiaľ to nezasahuje ich srdce, budú to považova? len za nátlak. A hocijako láskavo budete pri tom jedna?, napriek tomu to budú poklada? za násilné presadzovanie novej idey. Možno vám to aj povedia, že nimi manipulujete, že im programujete, ako by mali zmýšľa?, čo by mali vzhľadom na duchovnos? robi?. Poci?ujú, že je potlačovaná ich sloboda. A ono do určitej miery aj skutočne tak je. Aj keby vaše pohnútky boli akokoľvek šľachetné a vychádzali z pocitu pomôc? blízkym. Nezabudnime, že každý je individuálna bytos?, ktorá zodpovedá za seba. (Maloleté deti v určitej miere sú na rodičoch závislé. Ale sú to samostatné duše. Samostatne postupuje ich vývoj na tejto Zemi.) Túto skutočnos? musia ma? aj rodičia na zreteli. Tak ako si počína? vo veci šírenia Novej duchovnosti? Nič nehovori?? Drža? to len pre seba? Každý musí individuálne posúdi? svoju situáciu. Sledujme naše pocity, náš vnútorný hlas a ten nám napovie často, čo v danej konkrétnej situácii robi?. Keï však pocítite, že vaše slová iných dráždia, keï mlčia, keï dávajú najavo, že ich to nezaujíma a pod., prestaòte a rešpektujte ich. Ak budete pokračova?, poväčšine nedosiahnete nijaký pozitívny výsledok. Iba väčší odpor. Nezabúdajte, ich ego sa bráni. Práve to zabudnutie, odkiaľ sme prišli a kým sme, samotný pocit individuality je príčinou toho, že sa bránia svetlu pravdy. A budú tak jedna? dovtedy, kým sa ich vývoj nedostane na takú úroveò, že na miesto odporu budú poci?ova? opak. Že práve to poču? potrebujú. A potom budú vaše slová poklada? za krásne, lahodiace ich ušiam, bude to vidie? na ich rozžiarenej tvári. Ale kým sa tak stane, nehovorte im o duchovnosti vôbec alebo len málo (podľa hlasu vašej duše). Skúste skôr ži? tak, jedna? tak, i hoci im to nebudete demonštratívne ukazova?, či vyjadrova?. Napr. pozrite ja takto konám a tak treba robi?, ja to robím preto a preto. Bez takéhoto vyzdvihovania vašich kvalít, nech sami pocítia, uvidia, poznajú, že Nová duchovnos? z vás robí ľudí viac chápavých, súcitných, láskavých.... A keï dozrejú do žiadúcej úrovne, zareagujú na hlas Pravdy. Ježiš raz povedal: „Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ A ponáhľa? sa nemusíte. Veï ste už pochopili, heslo „Žijeme len raz“, nie je pravdivé. Život nemá konca. Konečný výsledok je zaručený. My nemôžeme neby? spasení. Preto niet dôvodov umelo urýchľova? pokroky druhých. Nechajme veciam voľný priebeh. Duše našich blízkych sa starajú o svoj vývoj. Nie sme teda za nikoho zodpovední. Nemusíme nikoho tlači?, aby sa práve v tejto dobe zobudil. Môže sa to sta?, len keï na to dozreje čas. Nič sa ale nestratí. čo sa nestihne v tomto živote, stihne sa v ïalšom. Nemáme strach, že o niečo naši blízki prídu. Lebo nakoniec všetci dôjdu k osvieteniu, hoci by to nebolo v tomto živote. Naše aktivity pri svojom osobnom rozvoji alebo rozvoji tých, čo túto cestu Novej duchovnosti už nastúpili, budú prispieva? do celkového vývoja ľudstva. Sme totiž jeho súčas?ou. Náš pokrok, je príspevkom pre pokrok celku. Už aj naše myšlienky ovplyvòujú svet, lebo sú tvoriace. Július Mészaroš |
||