|
2.Ty sám si príčinou svojej smrti. Je to vždy tak , nezávisle od toho, kde a ako zomieraš. 3.Ty nemôžeš zomrieť proti svojej vôli. 4.Ani jedena cesta Domov nie je lepšia od druhých. 5.Smrť nie tragédiou – nikdy. Ona je vždy – dar. 6.Ty s Bohom – jedno. Nič vás nerozdeľuje. 7.Smrť neexistuje. 8.Vyššiu Reálnosť nezmeníš. No možno zmeniť vlastné vnímanie tejto Reálnosti. 9.Všetko Bytie túži poznať seba na osobnom zážitku. A to aj príčina každého Života. 10.Život je večný. 11.Čas a okolnosti smrti sú vždy dokonalé. 12.Smrť každého človeka vždy prispieva k realizácii životných programov všetkých ľudí, koho sa táto smrť tak alebo inakšie dotýka. Preto ani jedna smrť (rovnako aj život) nebýva bez zmyslu. Nikto nezomiera „naprázdno“. 13.Rodenie i smrť – jedno a to isté. 14.Ty neprestajne prebývaš v akte tvorenia – i v živote, i v smrti. 15.Neexistuje taký jav, ako koniec evolúcii. 16.Smrť je zmeniteľná. 17.V smrti ťa stretnú všetci milovaní – tí, ktorí „zomreli“ skôr, aj tí, čo „zomrú“ neskoršie. 18.Slobodný výber – je to akt čistého tvorenia, autograf Boha, tvoj dar, tvoja sláva, i tvoja sila – teraz i navždy. VÝBER DôLEŽITÝCH MYŠLIENOK Z 1 - 18 1. Len cez hlboké porozumenie smrti, môžeme rozumieť životu. Umieranie je čin, ktorý ty robíš pre seba. Je to proces robený za nejakým cieľom. Je to niečo veľkolepé. Vítaj smrť ako vítaš život. Smrť je len iná forma života. 2. Ty sám si príčinou svojej smrti a to vždy nezávisle na tom kde a kedy zomieraš. Umierajúci je príčinou svojej smrti. To čo nazývame smrťou je akt tvorenia Je to nástroj. Dvere. Ale čo bude na druhej strane po vstupe dverami, závisí na tom s akou energiou prechádzaš dverami. Všetci chcú zomrieť, inak by nikto nezomieral. 3.Nemôžeš zomrieť proti svojej vôli. Nič také sa nedeje, čo by si nechcel. Ak by to bolo inak, znamenalo by to, že si obeťou. Nič by nebránilo tvojmu rastu viac než názor, že si obeťou. Niet pravdy okrem pravdy vnútri teba (ostatné je to, čo povedali iní). Vonkajšie faktory môžu ukázať cestu k pravde. Jediný, kto ťa k nej môže priviesť si ty sám. Akoukoľvek cestou ideš, ty nemôžeš neprísť Domov. Sila je vnútri teba. Čo treba vedieť vieš od narodenia. Netreba sa ti učiť, iba si spomenúť. Život je proces rastu. Rast je dôkazom božského prejavu. Príklady o strome, semene, lese, ceste: Semeno stromu obsahuje všetky informácie. Strom sa nepotrebuje učiť, len rásť. („Ešte skôr než sa spýtaš, ja ti odpoviem.“) Vonkajšie podnety ako lúče slnka pomôžu prerásť semenám vnútri teba. Miesta, veci, bytosti... ti niečo pripomínajú ako cestné značky. To je funkcia vonkajšieho sveta. Je to kontext vnútri ktorého môžeš pocítiť zvonku, čo vieš vo vnútri. Okrajom lesa vstupuješ do lesa, robíš si značky. Značíš stromy, aby si nezablúdil. Vraciaš sa a vidíš značky, ktoré si sám urobil. Značky ťa privedú domov. Oni nie sú domovom. Je to cesta. Javí sa ti známa – poznávaš ju znova. Cesta nie je cieľom. Len ty sám sa môžeš priviesť k cieľu. Iní ti môžu ukázať cestu (ako aj táto kniha), hovoriť o svojej ceste. Na križovatke sú značky „Cesta Domov“. Na všetky smery je táto rovnaká značka. Teda všetkými smermi je možné sa dostať Domov. Ale niektoré cesty sú menej ťažké. 4. Ani jedna cesta Domov nie je lepšia od druhej. Všetky náboženstvá hovoria opak. Hovoria o svojej pravde ako jedinej. Každé náboženstvo učí „pravdu“ - cestu k bohu. Ani jedno učenie nie je správnejšie. Na vrch hory nevedie len jedna cesta. Rôzne kultúry národov, rôzne tradície – neopakovateľné. Jedna pravda: v živote je niečo závažnejšie ako priania a potreby človeka. Samotný život človeka je oveľa viac hlboký a významnejší než sa spočiatku javí. Keď sa stretneme Doma (v duchovnej sfére s Bohom), budeme sa diviť prečo naša cesta bola taká spletitá. Sporili sme sa o svoju pravdu. Ako môžem veriť, že žiadna cesta nie je lepšia? Never ničomu hoci si uisťovaný, že to povedal Boh. Pravda pre teba je to, čo hovorí tvoje srdce. To je tvoja pravda. Zo srdca prichádza spojenie s Bohom. Nemýľ si srdce s mysľou. V mysli je to, čo vložili iní. „Čo je v srdci, to je časť MŇA, ktorú nosíš v sebe.“ Nehovor ľuďom, že ak neveria to, čo je v tvojej mysli, že ja ich prekľajem. Ľudia nemusia cez peklo sa dostávať do neba. Môžeš obísť les, húštinu, nemusíš ísť cez prales. Nemusíš blúdiť, aby si našiel východ. Sme občas v lese, húštine vnútorných konfliktov a nedorozumení. a túžime sa vrátiť domov. Existuje najkratšia cesta? Nemôžeš sa vrátiť k Bohu, keď si ho nikdy neopustil. Ty na svojej úrovni nevieš, ale tvoja duša to vie.Teda aký je cieľ pozemského života z pohľadu duše? Duša chce zakúsiť na skúsenosti to, čo vie. Vie, že si nikdy vlastne neopustil Boha. A to chce zažiť na skúsenosti. Život je proces, pri ktorom duša mení poznanie v skúsenosť. A keď poznané i prežité na skúsenosti sa mení na precítenú realitu, proces možno považovať za ukončený. Dom - je to miesto, ktoré možno nazvať Úplnosť, Ukončenie. Je to ukončenie uvedomenia si (pochopenia) Kto Ty Si vo svojej podstate. Cez ukončené poznanie, cez ukončené vnímanie a úplné cítenie. Je to koniec rozdelenia medzi tebou a božským. Vo chvíli zjednotenia si spomenieš kto si ty v samej podstate a pocítiš to na skúsenosti. V skutočnosti tu ani nejde o vrátenie sa k Bohu. Iba metaforicky. V realite sa vraciaš k uvedomeniu toho faktu, že si nikdy neodišiel. Lebo Ty a Boh ste jedno. Toto pochopenie má dvojaký proces: Pochopenie (uvedomenie) – je to pocítenie toho, čo si poznal a prežil na skúsenosti. Jena vec je niečo poznať, ale druhá vec je prežiť to na skúsenosti. A tretia je pocítiť to. City vedú k úplnému pochopeniu. Poznanie dáva iba čiastočné pochopenie. Aj skúsenosť dáva čiastočné pochopenie. Môžeš vedieť o svojej božskosti, no len keď na skúsenosti pocítiš svoje Ja božským, tvoje pochopenie sa stane úplným cez prežívanie toho pocitu. Môžeš vedieť o hocijakom aspekte svojej božskosti, napr. Že si súcitný, no iba ak na skúsenosti pocítiš svoje Ja súcitným, tvoje uvedomenie (pochopenie) sa stáva úplným cez prežívanie tohto citu. Keď sám seba nepoznáš, to nie preto, že nevieš kto si, ale preto, že to neprežívaš na skúsenosti. Aby vnikol pocit, je nutné k poznaniu pridať skúsenosť. City sú jazykom duše. Pochopenie svojho Ja dosiahneš, keď úplne pocítiš kto si vo svojej podstate. Uvedomenie (pochopenie) je dvojaký proces. Dosahuje sa na dvoch cestách súčasne. Duša dosahuje úplné poznanie na ceste duchovného sveta a úplnú skúsenosť dosahuje na ceste fyzického sveta. Nevyhnutné sú obe tieto cesty - vlastne preto sú dva svety. Spoj ich spolu – a budeš mať dokonalé prostredie, kde sú možné úplné city rodiace absolútne pochopenie (uvedomenie). Takto sa nám dostáva porozumenie čo je Dom – je to dovŕšenie. Je najkratšia cesta Domov ako najlepšia? Naväčší úžitok prináša tá cesta, ktorá privádza k dovŕšeniu, hoci by nebola ani dlhá ani krátka. Moment absolútneho uvedomenia to je dovŕšenie poznania, skúsenosti a cítenia toho kto si vo svojej podstate, sa dosahuje etapovite alebo postupnými krokmi. Možno povedať, že každý život je jedna z takých etáp. Ani jedna duša nedosahuje absolútneho vedomia v priebehu jedného života, iba z výsledku skúseností získaných v procese mnohých prechodov cez životný cyklus, dosahuje to, čo možno nazvať Úplným Dovŕšením alebo Absolútnym Uvedomením. Prechádzanie životmi sa ukončuje, keď je úplne dokončená úloha či misia daného prechádzania životom. Tok života sa zavŕši vtedy, keď prežiješ na skúsenosti všetko, čo si mal prežiť na tento raz. Zatiaľ čo je dokončené tu, doplňuje sa k tomu, čo bolo dokončené v čase ostatných ciest, kým nakoniec všetko nebude spolu a kým sa nedosiahne absolútne uvedomenie (pochopenie). Sú teda dve úrovne: 1.keď sa dokončí určitý krok vo všeobecnom procese 2.keď sa dovŕši celý proces Dokončený proces je keď dokonca poznáš, dokonca zakúsiš a keď dokonca pocítiš, že kto si ty. Duša prichádza na zem splniť určitú úlohu a získať určitú skúsenosť. U niktorých je to veľa času a u iných menej. Keď je úloha splnená je čas jasať. Nezáleží na tom na koľký raz bola úloha splnená. Podstatné je dovŕšenie cieľa a nie dĺžka času. No čím menej je prekážok na ceste, tým ľahšie ju prejsť. Ako nájsť takú cestu? Nie nájsť. VYTVORIŤ ! Pokračovanie.... Ako? Teraz to práve robíš. Zaoberáš sa tým, aby si vybral cestu. A tým si uľahčuješ úlohu. Mnohí ľudia idúc životom sa neuvažujú o tom „byť na ceste“. Neučia sa. Nemodlia sa, nemeditujú. Neobracajú nijakjú pozornosť na vnútorný život a neskúmajú obklopujúcu reálnosť. A ty sa tým všetkým zaoberáš. Už svojim bádaním, týmto rozhovorom tvoríš cestu majúcu menej prekážok. Pokúšam sa objasniť (nezávisle na tom či vyberáš kľukatú cestu či rovnú, ideš cez les alebo ho obchádzaš )– keď nájdeš svoju pravdu o živote a smrti, a tiež o tom ako treba žiť a umierať, ty týmto odstraňuješ mnohé prekážky a vytváraš menej ťažkú cestu k ukončeniu. Potom keď nadobudneš poznanie o smrti, môžeš žiť plnohodnotne. Vtedy ty uplne prežiješ na skúsenosti svoje ja – veď práve za tým účelom si sem prišiel – a môžeš zomrieť krásne a vďačne poznajúc seba úplným. Je to menej ťažká cesta, ktorá porodí smrť v pokoji. … Nie je možné zomrieť „nesprávne“ a nie možné nedôsť k cieľu – ktorý pozostáva v blaženom zjednotení s Božským v Zdroji tvojho bytia. Nie je možné nebyť doma s Bohom. Hovoríme o tom ako urobiť tvoj život a tvoju smrť menej ťažkými a viacej pokojnými. A slová, ktoré ťa mätú - to nie je odsudzovanie. Ak človek ľahko prišiel k ukončeniu skúsenosti vopred stanovenej pre toto telo a preto zomrel krásne a pokojne – znamená to, že …. pokračovanie že on dosiahol zmierenie (v ruštine je tu slovo umirotvorenie, ktoré ma doslovny preklad „uvedenie do stavu mieru) ešte pred „smrťou“ a nie po „smrti“. V momente smrti nie je možné nebyť dovršeným, ale je možné neuvedomovať si to. Zmierenie je to uvedomenie si svojej dovršenosti. Je to pochopenie, že už pre teba tu nezostala žiadna práca. Si ukončený. Môžeš ísť Domov. Ak sa staviaš k smrti so strachom , nepokojom, podráždením a trasením, necítiš sa byť dovršeným, ty rovnako prídeš do svojho cieľa. Nedôjsť do cieľa nie je možné. Vždy si ponorebný do Božského. Si v ňom ponorený aj teraz. V samotnej podstate ste totožní. Ty – Božské . Ty – Božské, ponorené v Božské, prejavujúc seba ako Individualizovaný Aspekt Božského, ktorý sa vo svete nazýva TY. Preto v skutočnosti ty nie si na ceste Domov. Už si tam. Si vždy Doma s Bohom. Nachádzaš sa tam, kde sa usiluješ byť. Najhlavnejšia podstata je v tom, že poznanie o tom ťa bezprostredne privádza ku skúsenosti. (Javí sa to tak, že ja ako námesačník, neviem, kde sa nachádzam. - To sa netýka len tohto rozhovoru, ale celého života.) Keď žiješ alebo umieraš so strachom a nepokojom, podráždením a trasením, necítiš sa dovŕšeným, bojíš sa toho čo prichádza, tým dokazuješ, že nevieš , kde sa nachádzaš. A celý problém je v tom, že ty to nielen prejavuješ, ale aj prežívaš na skúsenosti. Tak je a tak aj bude. A preto ty nepociťuješ na skúsenosti svoju jednotu Božským, necítiš, že prebývaš Doma s Bohom – hoci sa nachádzaš práve tam. Všetko toto ty už vieš, ja ti to iba pripomínam. Ty nie si na ceste Božskému. Nachádzaš sa vo večnom procese, v priebehu ktorého stále viac a viac chápeš Boha na skúsenosti. Počas svojho života stále viac a viac chápeš dôvod – príčinu tvojho bytia a vlastnej podstaty.Ty sa „rozpúšťaš“ (možno vhodnejší výraz- rozplývaš) v tejto podstate – to je tiež časť životného procesu – znova sa vytváraš z toho procesu ako jeho obnovený prejav . Tento proces je možné nazvať „tvorením energie“. A ten proces leží v podstate vzorca každého života. (Takže ja idem nielen k úplnej jednote s Božským, ale ja aj pochádzam z tejto jednoty. Hovoríme tu o reinkarnácii.) Treba pochopiť, že to o čom je tu reč sa nedá vyjadriť jednou vetou, či slovom. A všetko to – predpokladám – neide za hranicu tvojho pochopenia. Maj strpenie a všetko pochopíš. My nie sme rozdelení. Ty a JA sme jedno. (Prejavujem sa ako Individuálny prejav Božského) Potom prečo vravíš, že chceš poznať Božiu pravdu? Treba ti vedieť, že Božia pravda je vo vnútri teba. (Nadejem sa, že tento rozhovor ma privedie k odpovedi, či pravde, ktorá sa nachádza v mojom vnútri.) Áno. Daná skúsenosť ťa môže priviesť na túto cestu. No ty sa musíš na ňu postaviť. Ja ťa môžem usmerniť. No ísť po ceste Domov môžeš iba sám. Teda v samotnej postate ty nikde nejdeš. Ty sa už nachádzaš tam, kde chceš prísť. Nakoľko ty to ešte nevieš, pociťuješ akoby pohybuješ sa kamsi. Je treba vyjasniť, že na tejto ceste nie sú nevyhnutnosti, je nutné túto cestu podniknúť. Treba odhaliť, že cesta začína i končí na tom istom mieste, kde sa teraz nachádzaš, je potrebné pustiť sa na cestu. (Bojíte sa zomrieť a bojíte sa žiť. No, to je spôsob existencie!).....Pokračovanie.... (Odkiaľ môžem vedieť, že práve tieto slová – a nie všetky ostatné povedané na túto tému – privedú ma k mojej pravde o živote a smrti? ) Aby ťa tieto slová priviedli k pravde, nemusíš s nimi súhlasiť. Nie je to treba. Hoci úplne s týmito slovami nesúhlasíš, oni ťa privedú k pravde. Ak ty nesúhlasíš s týmito slovami, znamená to, že sú iné, s ktorými ty súhlasíš. A vtedy ty vyberieš druhú cestu. A ak ani táto druhá sesta nie je tvoja, vstaneš ešte na jednu, a ešte a ešte – dokiaľ nenájdeš východ z vlastného zmätku a cestu Domov. Celý tvoj život je nasmerovaný tak , aby si sa vrátil Domov – vrátil sa ku Mne. Preto vítaj každú udalosť, každého človeka, každý okamih – lebo všetky sú posvätné. Aj keby ti nevyhovala tá udalosť, aj keby ti nebol príjemný ten človek, aj keby si bol nespokojný s tým ikamihom, všetky sú posvätné.To Život rozpráva životu o živote cez proces Samotného Života, a nič nie je viac posvätné, ako Poznanie, a potom prežívanie na Skúsenosti toho, čo ˇivot rozpráva nám o Nás. Preto naša debata, aj keby si nesúhlasil s tým, čo je tu povedané, privedie ťa k tvojej pravde a ukáže cestu Domov. Ty sa tak postavíš na túto cestu i v tom prípade že súhlasíš s vyjadreným tu. V každom prípade ťa tento rozhovor privádza tam, kde ty chceš ísť. Všetky cesty vedú Domov. Každá z nich. (Na tejto ceste sú „značky na stromoch“ pomáhajúce mi sa tade dostať.) A šetky tieto značky sú tvoje. Ohliadni sa. Niet ani jednej značky, ktorú by si nepostavil ty. No niekedy nespoznáš vlastné značky. Keď sa na nich pozeráš pod novým uhlom, javia sa ti inými. A ty si myslíš, že ich postavil niekto iný. Samozrejme hovoríme tu o značkách na tele tvojho života, najmä o tých, ktoré nazývaš jazvami. Nemysli, že ich urobil niekto iný. Vtedy sa ty staneš obeťou a niekto druhý zločincom. No v živote niet ani obetí, ani zločincov. Vždy na to pamätaj. (Elizabet Kublerová-Rossová povedala: Ak by si nezbavil kaňon od buriny, nikdy by si neuvidel prekrásne závity, ktoré tvorí na kameni nečas. ) Áno. Ako som to aj ja mal na zreteli, keď som hovoril, že všetko v živote je prekrásne, včítane „smrti“. Všetko závisí na stanovisku. (uhol pohľadu) Stanovisko porodí vnímanie. (Ot toho ako pozeráme na ten, či iné javy, závisí ako ich vidíme.) Keď sa pozeraš na seba ako na obeť, tak vidíš seba ako obeť. Keď sa pozeráš na seba ako na zločinca, vidíš seba zločincom. Ak sa pozeráš na seba ako na spolutvorcu v procese spolupráce, potom takým sa aj vidíš. Keď sa pozeráš na každú udalosť vo svojom živote – včítane smrti – ako na dar, uvidíš poklad, ktorý vždy bude tebe slúžiť na úžitok a na radosť. Ak sa pozeráš na každú udalosť – včítane smrti – ako na tragédiu, budeš vždy smútiť a nič nedosiahneš, okrem stálej skľúčenosti. ….pokračovanie... 5.Smrť nie je tragédiou – nikdy. Je vždy darom. Sústreď sa teraz na to. Sústreď sa na jav, ktorý nazývaš smrťou. Ak uvidíš smrť po novom, skoro začneš vidieť aj ostatné udalosti v živote po novom. (Ak môžem prijímať smrť ako dar a nie ako tragédiu, potom môžem prijímať všetko v živote – všetky „maličké smrti“ - tiež ako dary...všetky takzvané nepríjemnosti, ktoré mne spôsobilo okolie alebo ktoré som ja spôsobil ľuďom.) Ani pre teba ani pre druhých. Ak prežívaš všetky tie „smrti“ ľahko, potom dovoľuješ rovnako aj druhým žiť s tvojimi smrťami ľahko. Ako s malými tak aj s veľkou smrťou. (...no nie vždy je možné „umrieť“ ľahko. Teraz ja mám na zreteli „veľkú smrť“. Inokedy sa jednoducho bojíme smrti.) … a keď sa bojíte ešte aj maličkých smrtí – strát a poranení – tak bojíte aj žiť. Bojíte sa zomrieť a bojíte sa aj žiť. Nuž aj to je spôsob existencie! (Tak pomôž nám!) A čo ja práve teraz robím? Pomáham ti zbaviť sa strachu pred „veľkou smrťou“. Iba ak sa nebojím jej, potom nebojíš sa ničoho. A môžeš žiť naozaj. (A prečo sa tak „smrteľne bojíme“ smrti?) Preto čomu vás učili. A preto, čo vám hovorili o smrti. Ale ak uvažuješ o smrti po novom, taj ju aj pociťuješ po novom. A sa môže stať veľkým darom – nie iba tebe samotnému, ale aj tým, ktorých miluješ. (Neale hovorí skúsenosť o žene svojho priateľa – jej meno je Pip. Ako statočne niesla svoju vážnu chorobu a ako to ovplyvnilo postoj k smrti aj u jej manžela, či ostatných. Pip sama vybrala čas svojej smrti, čo aj oznámila. 12,50 v predvečer Nového roka....Odišla tak ako žila – ticho a pokojne. Manžel hovorí: Najväčší jej dar pre mňa je v tom, že Pip odniesla so sebou môj strach zo smrti. V deň výročia jej smrti vracal peši jej manžel okolo polnoci domov...cítil prítomnosť Pip...pociťoval energiu tvorenia...anjelský hlas Pil našeptával mi: „... bol si pravý, a vedel si o tom“. Týmito slovami Pip dala mi najavo, že je zjednotená s Bohom, spojila sa s kolektívnym vedomím a znova prebýva v Zdroji Tvorenia. Rozplakal som sa... tak uzatvára svoju skúsenosť Andrew Parker, priateľ Neale Walscha.) Vo svete nie sú obete a nie sú páchatelia. (...Dúfam, že keď príde čas zomrieť, dokážem urobiť to rovnako ako Pip.) Aj náš terajší rozhovor ti v tom pomôže. Keď vieš, že si sám vybral čas a miesto smrti, veľmi to pomáha. V prípade Pip ty nemáš pochybnosti lebo ona povedala, že chce vojsť v Novom roku. (Mužovi, deťom a rodičom by bolo ťažko pochopiť také riešenie. S hlbokým žiaľom by sa pýtali: Prečo Pip sa rozhodla nás opustiť tak skoro?) Ja mám na to odpoveď, ale tá ťa šokuje....o tom až neskoršie...je nutné ešte vykonať nemalú prípravu. Potom ťa moja odpoveď šokuje nie tak silno. (...predtým si hovoril o tom, že duša opúšťa telo až potom, keď je jej práca ukončená a preto je smrť dôvodom na radosť. No predsa veľmi zarmúti takáto udalosť tých, ktorý ostali vo fyzickom svete. A keď im povieme, že ich milovaný sa tak sám rozhodol, môžu si myslieť, že on s nimi už nechcel dlhšie byť... a to ich môže veľmi raniť....) Neranilo by ich ak by vedeli, že ich prianie nebolo vedomé. Ale toto nie je ešte tá šokujúca odpoveď. Tú dostaneš neskôr. Ale na tento moment tebe treba vážne nezabudnúť i na takúto možnosť. Možno to bude pre tebe jednoduchšie ak pochopíš, že tvoriaa tiež uvedomujú si svoje priania na troch Úrovniach Bytia: podvedomie, vedomie a nadvedomie. Spomeň si, že som hovoril: keď zomieraš nie možné nebyť dovršeným, ale možno nevedieť o tom na úrovni vedomia. Na nadvedomej úrovni duša vie, že je dovršená nakjoľko sa to dotýka terajšieho stelesnenia. No človek to nie vždy vie na úrovni vedomia a podvedomia. (Aké sú tri úrovne skúseností?) Podvedomá úroveň:je to sféra skúsenosti, o ktorej ty nevieš. Táto úroveň sa nezúčastňuje na vedomom tvorení tvojej reálnosti. Niečo ty ty robíš „podvedome“ - to je takmer si neuvedomuješ, že to v skutočnosti robíš a tým viac, že prečo to robíš. Je to nie „zlá“ úroveň skúsenosti preto ju neodsudzuj.. Je to – skvelý dar, lebo ti dovolí robiť niektoré veci automaticky. To sú také funkcie ako rast vlasov, bitie srdca - to sú príklady automatickej činnosti. Ty nepotrebuješ rozmýšľať: „Tak teraz potrebujem mrknúť; a teraz trochu podrásť nechty“. Tvoje telo bezchybne funguje a všetko prebieha bez uvedomelého zásahu z tvojej strany. Podvedomie tiež v okamihu ti predstavuje riešenie niektorých problémov. Analyzuje prichádzajúce dáta, pričom odosiela do svojej schránky pamäti a v akamihu vydá optimálne reakcie na nespočitateľné situácie – znova rovnako automaticky. Keď sa dotkneš horúcej pece, nepotrebuješ sa zasmýšľať nad tým, že bolo by treba odtiahnuť ruku. Ruka sa odtiahne za zlomok sekundy. Je to automatická reakcia, založená na predchádzajúcej skúsenosti. Podvedomie môže ti zachrániť život. Rovnako hoci si neuvedomuješ aké aspekty tvojho života vyberáš automaticky, môžeš si myslieť, že je to „prejav“ samotného života a nie výsledok tvojho výberu. Môžeš seba považovať za obeť. …(napriektomu) dáš prednosť NEuvedomovať . Vedomá úroveň: - je to sféra skúsenosti, kde človek pozná a tvorí svoju reálnosť v tej alebo inej úrovni uvedomia toho, čo robí. Je to fyzický svet. Do akej miery má uvedomenie, závisí na „úrovni vedomia“. Keď je človek oddaný duchovnej ceste, ide životom, neustále „zvyšuje svoju úroveň vedomia“, či rozširuje skúsenosť svojej fyzickej reálnosti tak, aby tá skúsenosť zahrňovala v sebe to, čo ty vieš o sebe na inej úrovni. Nadvedomá úroveň: - je to sféra skúsenosti, kde ty poznáš svoju reálnosť a tvoríš ju s úpným vedomím toho, čo robíš. Je to úroveň duše. Veľa ľudí si neuvedomuje svoje nadvedomé zámery – dokiaľ si neuvedomia. Nadvedomá úroveň je to časť tvojho bytia uskutočňujúceho najvyššiu úlohu duše, a vlastne: doviesť do Úplnosti to, kvôli čomu si prišiel v tomto tele, - prežiť na skúsenosti a pociťovať. Nadvedomie ťa neustále vedie k ďalšej najviac žiadanej skúsenosti rastu, nasmerurujúc ťa k tým istým ľuďom, miestam a udalostiam, ktoré zabezpečia túto skúsenosť, aby si mohol získať poznanie a skúsenosť, ktoré spolu vedú k pocíteniu, - čo porodí Vedomie tvojho Pravdivého Bytia. (...existuje možnosť prepracovať jedny a tie isté zámery na všetkých troch úrovniach súčasne?) Taká možnosť existuje. Úroveň vedomia obsahujúci všetky tie tri úrovne sa nazýva: Vyšším Vedomím, alebo Vedomím Krista. Všetci ste spôsobilí dosiahnuť túto úroveň. Niekto sa dvíha k Vyššiemu Vedomiu v procese meditácií, iný v úprimnej modlitbe, niekto v rituálnom tanci, alebo v svätom rituáli, iný v prežívaníia, ktoré vy nazývate „smrťou“. Je mnoho spôsobov dosiahnúť túto úroveň. Prebývajúc v tejto sfére človel plne realizuje tvoriaci potenciál. Všetky tri sa zlučujú dovedna. No v samotnej podstate dostáva sa niečo väčšie, nakoľko tu ako aj vo všetkých sférach, celok je viac ako súčet častí. Vyššie vedomie nie je jednoducho súčet podvedomia, vedomia a nadvedomia. Vyššie Vedomie – keď spájaš všetky tri úrovne vedomia a vychádzaš za ich hranice. Pechádzaš k čistímu Bytiu. Toto Bytie je Vyššia Úroveň Tvorenia vnútri teba. Možeš ho pocítiť ako do „smrti“ tak aj po nej. (Domnievam sa, že tak tvorí živý majster. Možno majstra niečim prekvapiť?) Človek, stale sa nachádzajúci na vyššej úrovni vedomia, vedome zamýšľ všetky východiská a rozhodnutia a tieto nie sú nikdy preň neočakávané. To, či tá alebo iná skúsenosť je pre človeka neočakávaná, priamo poukazuje, že na akej úrovni vedomia je daná skúsenosť pociťovaná. Spomeň si ...Vnímanie tvorí skúsenosť. Žiak idúci po ceste majstrovstva vždy prijíma svoju skúsenosť – aj keď sa mu nezdá priaznivá, - iba chápajúci majstrovstvo vie, že sám to zamýšľal na tej alebo inej úrovni. Vlastne toto poznanie dovoľuje človeku zachovať úplný pokoj a vzchopenie sa v okolnostiach, ktoré by boli pre druhého neznesiteľnými. Žiak idúci po ceste majstra nie vždy vidí na akej úrovni vedomia zamýšľal tú alebo inú skúsenosť. Jednako u toho človeka niet pochybností, že na tej či inej úrovni on sám je zodpovedný za danú skúsenosť. Vlastne toto poznanie robí ho idúcim po ceste majstrovstva. Keď sme vyššie hovorili o tom, že Pip sa sama stala príčinou svojej smrti, pýtal si sa, či chcela zomrieť. Odpovedal som: Nie na vedomeje úrovni. Teraz chápeš čo som mal na zreteli. Všetky riešenia vplývajúce na ľudskú dušu, pociťujú sa dušou na jednej alebo na viacerých z troch úrovní vedomia alebo aj na štvrtej vyššej úrovni. Pip si sama vybrala dobu života, keď opustí svoje fyzické telo, ako to robia všetky duše. V jej prípade toto riešenie bolo prijaté nie na vedomej úrovniPo tomto základnom riešení prijatom na úrovni Vyššieho vedomia, Pil vybrala presný moment jej smrti – v tomto prípade vedome: prvé sekundy po nastúpení 1 januára, na samom začiatku 2005 roku. Ty vieš, že toto riešenie bolo prijaté vedome, nakoľko ona povedala o ňom skôr. Ona si úplne uvedomovala svoje riešenia a realizovala ich. Na svete niet obetí ani zločincov. Hovor s ľuď,o o nástrojoch tvorenia: myseľ, slovo, čin. Sú to mechanizmy, pomocou ktorých tvoríš svoju mikroreálnosť. Tieto nástroje sú dokonalé. Sú neuveriteľne efektívne. Tvoja myseľ, slová a činy dajú skúsenosť, ktorú nazývaš „sebou,“ - a tiež podmienky a okolnosti tvojho života. Keď seba považuješ za obeť, hovoríš ako obeť a konáš ako obeť , budeš prežívať skúsenosť obete, hoci ňou nie si. To sa týka aj nálepiek, ktoré vešiaš na skúsenosti iných ľudí. Ak si myslíš, že iný človek je obeť, hovoríš, že on je obeťou, a konáš ako by on bol obeťou, budeš prijímať toho človeka ako obeť, nehľadiac na to, že ňou nie je. Nie je možné byť obeťou okolností, ktoré si sám vytvoril. Následne, ak aby si seba považoval za obeť okolností, musíš povedať, že si okolnosti si sám nevytvoril. A to by bola lož. Ty tvoríš všetky okolnosti svojho života. Ak ich tvoríš na vedomej úrovni, potom si si toho vedomý. Ak ich konáš na podvedomej úrovni alebo nadvedomej úrovni, môžeš si to aj neuvedomovať. No aj tak nie menmej ty sám ich tvoríš. Všetci majtri to vedia. Preto ani jeden z nich neukáže prstom na iného človeka a nepovie: „Ty si to so mnou urobil“. Jednako ty môžeš prežiť na skúsenosti to, čo sám vyberieš. Môžeš prežiť na skúsenosti to kvôli čomu si prišiel, - to čo ešte do svojho narodenia, pebývajúc v duchovnom kráľovstve, si zamýšľal spoznať o sebe v tomto živote, - alebo ty môžeš prežiť na skúsenosti niečo iné, menšie. V tom ako aj vo všetkých iných činnostiach, človek disponuje so slobodnou vôľou. (Takže my sme boli vedomí pred svojim narodením?) Áno. „Ty“, ktoré sa prejavuje „tebou“, uvedomovalo seba vždy. Skrátka ty vedz, že TY si bol vždy...si teraz...a vždy budeš. Skrátka, ty sa pri narodení dezintegruješ.(podľa slovníka: dezintegrácia = rozdrobovanie, rozpad, rozklad celku na časti – poznámka prekladateľa) Prestaneš byť celistvý. Prestaneš by Jediným. Delíš sa na tri časti: telo, rozum a duch.Ale možno povedať na podvedomie, vedomie, nadvedomie. (Znamená to, že tieto pojmy súvisia?) V širokom zmysle áno. Nie veľmi tesne, no súvisia. Je to nie je presná a absolútne rovnaká zhoda významov. No vo všeobecných čŕtach zhoda existuje. Preto rozmýľaj o tom, že si zamýšľal realizovať a nech tvoj rozum vedome velí telu robiť iba to, čo ty by si chcel aby sa prejavilo ako tvoja navyššia reálnosť. Tak pociťuješ tvorenie na vedomej úrovni. Rozmýšľaj o tom. Či nie to robí každý majster? Robil niekto z majstrov niečo viac? Nie. Každý z vás je Príčinou všetkého, čo sa stane v jeho živote, včítane smrti. ...pokračovanie... |
||