| 1. JE VEčNÝ ŽIVOT IBA NÁBOŽENSKOU FRÁZOU? Milý čitateľ, ak patríš k nejakému kres?anskému náboženstvu, potom Ti je pojem „večný život“ dobre známy. Počuješ o òom takmer pri každom kázaní predstaviteľov Tvojej cirkvi. Preto ho vnímaš možno už ako niečo všedné, bez hlbšieho uvažovania. Ak nie si vyznávačom náboženstva, potom pojem „večný život“ môže by? tebou chápaný len ako nejaká náboženská fráza. A niet sa čo divi?, skúsenosti z prírody sa javia ako dostatočné na to, aby sme videli, že tak ako sa život „náhodne“ objavuje – vzniká, presne tak aj zaniká. človek sa na tento svet narodí a ani sa nenazdá a život je u konca. Prichádza smr?. Ako teda je vôbec možné s triezvym uvažovaním prija? myšlienku večného, nikdy nekončiaceho života? Alebo, žeby „večný život“ spočíval v tom, že splodením potomkov odovzdávame život ako štafetu ïalšiemu človeku? Počul som aj takéto chápanie večného života. Nie nadarmo je na človeka použitý výraz „Homo sapiens“ – človek rozumný. V porovnaní s nižšími formami života na zemi, iba človek dokáže uvažova? a chápa? súvislosti svojej existencie. Od svojho detstva rozvíjame naše poznanie, aby sme na sklonku života skonštatovali „viem, že nič neviem“. Z toho vyplýva, že aj o živote vieme zatiaľ málo a pripustíme azda, že nové poznanie by mohlo zmeni? aj náš skeptický postoj k existencii „večného života“. V ľudskej histórii sa odohralo veľa udalostí, ktoré sú záhadné a ?ažko pochopiteľné. Kristove skutky spred dvoch tisíc rokov sú toho dôkazom. Samozrejme pre kres?ana, ktorý prijíma Nový Zákon ako pravdivú informáciu o Ježišových zázrakoch. Napr. o nasýtení pä?tisícového zástupu ľudí na púšti niekoľkými chlebami. Tento príklad uvádzam zámerne. Chcem totiž ïalej poukáza? na dôležitý fyzikálny zákon o nezničiteľnosti hmoty. Hmotu je možné premeni? na energiu, ale nemožno ju zniči?. A čo poviete na spätný úkon? Z energie vytvori? hmotu? Energia, je podobne ako hmota nezničiteľná. Ona jednoducho existuje. Je pravdou, že sme nevideli osobne ako Ježiš z energie vytvoril hmotu. Lámal chlieb a rozdával veľkému množstvu ľudí. Ak nie si veriaci, budeš o tom pochybova?. Podobne pochyboval aj jeden ruský vedec, ktorý je len jedným z množstva vedcov, ktorí záhady života vedecky bádajú. Dôkazom toho je nedávno vydaná kniha dvoma ruskými vedcami s názvom Fyzika viery. Vyberiem z tejto knihy aspoò niektoré poznatky ruského vedca profesora Muldašova. Potom, čo Muldašov navštívil Tibet a skúmal tam niektoré staré tajomstvá, stretol sa v Indii s mužom, ktorého meno je Satja Sai Baba. Narodil sa v 1926 v malej dedinke na juhu Indie. Už ako 13.ročný bol prehlásený za avatára (stelesnenie boha). V knihe Fyzika viery sa o òom píše: „Schopnosti Saji Babu sú šokujúce. Koná nesmierne zázraky, zhmotòuje vo veľkom množstve všetko podľa priania, počínajúc briliantom až po semiš, lieči všetky choroby, ktoré ľudstvo pozná. Dokáže sa objavova? súčasne na rôznych miestach, dokáže levitova? (vznáša? sa), pozná myšlienky všetkých a každého jednotlivca, teleportuje (prenáša) predmety a dokáže premeni? jeden predmet v druhý iba tým, že naò fúkne. Raz sa ho pýtali, či chce poveda?, že teraz pozdvihuje ľudské vedomie na božskú úroveò, aby ľudia sami mohli vytvára? vlastný osud. Odpovedal: Celkom správne, je to tak, ľudia so mnou zdieľajú božskú silu. Musím pracova? ich prostredníctvom a prebudi? v nich Boha, ktorý drieme vo vnútri každého človeka. Mám ich zavies? na vyššiu úroveò, aby sa dokázali sta? pánmi prírodných zákonov a síl... Na svojej ceste po Indii, nemohol prof. Muldašov nenavštívi? Sai Babov ašrám. Hlavnou vlastnos?ou Sai Babu je schopnos? „zhmotòova?“ myšlienky. Na otázku redaktora či bol cestovateľ takejto „materializácii“ zúčastnený - Muldašov odpovedal: Áno, keï k tomu došlo sedeli sme v prvej rade. Sai Baba k nám každý raz pristúpil, dal ruku do vodorovnej polohy a urobil jeden až tri kruhové pohyby. V tej chvíli sa pod jeho dlaòou objavoval obláčik, ktorý sa okamžite zhmotòoval a premieòal na popol visiaci vo vzduchu nad jeho dlaòou. Letmým pohybom tento popol zobral do dlane a nasypal ho do natiahnutej ruky pútnika. Na mojej dlani vytvoril tento popol pravidelný pahorok...všetko prebieha nie na scéne, ale priamo pred očami pútnikov sediacich v pozícii lotosu.“ Uviedol som iba čas? informácií o Sai Babovi z uvedenej knihy. Je to argument zo súčasnej doby. Každý má možnos? si túto informácii overi? i priamou návštevou Sai Babu. Energiu premieòa na hmotu. Vytvoril doteraz už tony takého popola. Popol odstraòuje prakticky všetky choroby. Ako sa k tejto informácii postaví vyznavač Krista? Uzná iba Kristove skutky materializácie a Sai Babove zavrhne iba preto, že to vykonal Ind s iným náboženským presvedčením? A prehlási Sai Babove skutky za satanské? Ak takto niekto zmýšľa, mal by si všimnú? inú osobu z nedávnej histórie. Je ním už zomrelý (r.1945) Američan Edgar Cayce. Bol až do konca života verným vyznávačom Krista. Prakticky denne si čítal bibliu. Mal schopnos? počas spánku čerpa? informácie z mimo ľudského zdroja. Vedel urči? diagnózu človeka a tiež postup liečby. V jednom období dostával denne aj 1500 listov so žiados?ami ľudí, aby im pomohol. Bol presvedčený, že tieto informácie čerpá z božského zdroja. Vyše štyridsa? ročná činnos? tohto „senzibila“ bola zameraná na konanie dobra pre ľudí. Pomáha? ľuïom bolo jeho životným krédom. Bolo by možné i tieto skutky prehlási? za satanské, len preto, že celkom ich princípy nezodpovedajú našim poznatkom? Skúsme sa pozrie? do záznamov a zistime aké informácie o živote dostal tento kres?an. Ako musel svoje dovtedajšie chápanie života upravi?. Podľa Cayceho Boh ovplyvòuje všetky aspekty nášho života veľmi hmatateľnými spôsobmi. Boh ako Prvotná príčina vesmíru nie je len vševediaci a všade prítomný, ale je zároveò zdrojom neobmedzenej božskej energie, ktorú môžeme využi? k vyriešeniu akéhokoľvek nášho problému. Novinár John G. Fuller, ktorý sa podujal k napísaniu knihy Edgar Cayce odpovídá na 10 nejduležitějších otázek v našem žovotě, v nej píše : „Cayceho predstava o Bohu ako o Prvotnej príčine je čosi, s čím sa dokážem stotožni?, lebo je v súlade s teóriou veľkého tresku, s pomocou ktorej vedci vysvetľujú pôvod vesmíru: obrovský výbuch energie, ktorý uviedol všetko do pohybu. Na metafyzickej úrovni túto predstavu môžem prija? preto, lebo čosi muselo by? prvou príčinou, inak by sme tu neboli; nebol by tu slnečný systém a nebol by tu život; a neboli by ste ani vy ani ja. Cayce rovnako toto nazýva Prvotná tvorivá energia : nekončiace more energie, ktoré existuje všade – či chceme, aby tu bolo, či nie. Ak vychádzame z tohto predpokladu, potom vidíme, že táto obrovská energia je všade. Pokiaľ je všetko zahròujúca, potom vy a ja musíme by? jej súčas?ou, už či chceme alebo nie. A vlastne nezáleží na tom, ako ju nazývame. Je to jediné, čo existuje. Všetky sily sú prejavmi jedného Boha. Biblia hovorí, že v Bohu žijeme a pohybujeme sa a že Boh je silou „skrze ktorú a pre ktorú existujeme“. Ak všetko, čo existuje pochádza z tejto Pôvodnej kreatívnej energie a je jej súčas?ou, potom z nej pochádza aj život a vedomie včítane vedomia seba samého. Cayceho jednoduchá definícia života je : Život je vedomie existencie. Našou základnou úlohou je s touto Prvotnou príčinou sa opä? zjednoti? tak, ako to bolo na začiatku. Je to však možné, keï berieme do úvahy hustotu našich hmotných tiel? Tu nám prichádza na pomoc veda. Telo, či akýkoľvek kúsok hmoty nie je tak pevný, ako si myslíme. Atómy, z ktorých sa skladáme prevážne pozostávajú z prázdneho priestoru. O tom niet pochýb. Základnými stavebnými jednotkami hmoty nie je vlastne vôbec hmota. Je òou fotón a fotón je jednoducho svetlo, či energia. Eistein bol prvý kto zdôraznil, že hmota nie je vlastne vôbec hmotou. Viac menej sa jedná o „zmrznuté“ svetlo vo forme „silových polí“. Z tohto pohľadu je možné si celý vesmír a jeho fotóny predstavi? ako čistú energiu, do ktorej možno vniknú? ako do slnečného lúča. Naše telo si môžeme predstavi? ako oblak svetla, ktorý sa môže spoji? s Prvotnou príčinou ako dva obláčky spájajúce sa v jeden oblak. čo tvorí hlavné atribúty týchto Kreatívnych síl? Obrovský plán a nemenné zákony harmónie? Nekonečný počet galaxií, hviezd a planét by nemohli existova? bez týchto nemenných zákonov. Rovnako tak by nemohli preži? milióny buniek v našich telách. Bol by tu iba chaos. Je teda celkom jednoduché prija? Cayceho tézu, že všetko je uvádzané do súladu Božou vôľou s inteligenciou a že môžeme nájs? kľud a istotu, ak sa s òou spojíme. Sme toho schopní, hovorí Cayce, lebo všetky znalosti, všetky informácie vesmíru sú tu. Existujú. Sú tak plné, ako zákony matematiky, ktoré tu jednoducho sedia pred nami a môžu sa sta? kohokoľvek majetkom. Je iba nutné, aby sme sa na túto vôľu naladili. Vedci zistili, že akýkoľvek kúsok hmoty je schopný okamžite vedie?, čo sa deje kdekoľvek inde vo vesmíre, nezávisle na vzdialenosti. Tak je vedecky podporený Cayceho pohľad, ktorý zdôrazòuje jednotu všetkého, že totiž VŠETKO TVORÍ JEDEN CELOK. Musíme sa snaži? splynú? s jednotou vesmíru. Myslím, že toľko myšlienok z Cayceho zdroja stačí na to, aby sme pochopili, ako sme spätí so zdrojom Prvotnej kreatívnej energie - Bohom. Mohli sme pochopi?, že tento zdroj energie je nekonečný, nevyčerpateľný. Hoci sme hmotou v realite naša podstata siaha do inej „dymenzie“. Dovoľ, milý čitateľ, aby som obrátil tvoju pozornos? na ïalší zdroj, nový zdroj informácií o živote. Ide o rozsiahle knižné dielo (vydávané od r.1995) amerického spisovateľa Neale D.Walscha. Informácie, či názory ním vyjadrené sú v súlade s Cayceho poznatkami. Aj s praktikami a vyjadreniami Sai Babu. A to sa týka aj poznatkov o našej nekončiacej existencii – teda informácií o večnom živote. Ak si ešte nečítal jeho knihy, odporúčam zača? s knihou Hovory s Bohom 1 a potom celú trilógiu. Stali sa v čase vydania dlho bestsellerom, najčítanejšimi knihami v USA. V kres?anstve je rozšírená predstava o večnosti nášho života v podstate v dvoch variantách. Jedni, napr. Adventisti, či Jehovovi svedkovia, biblické výroky o večnom živote vysvetľujú tak, že hoci zomrieme, zostávame v Božej pamäti. V dobe posledného súdu budú praví kres?ania vzkriesení k večnému životu na Zemi (okrem 144 000 vyvolených, ktorí budú s Kristom kraľova? v nebi), kde pod Kristovým vedením bude zriadený raj, Božie kráľovstvo. ¼udia, ktorí nebudú zapísaní v „knihe života“, to znamená nebudú v Božej priazni, budú odsúdení na zánik. Hoci prehlasujú: Boh je láska, no chápu jeho lásku ako podmienečnú. čiže ak človek neposlúcha Boha, jeho zákony a neuctieva ho podľa „pravdy“, neuzrie život. Hoci prehlasujú, že človek dostal slobodnú vôľu, no súčasne sa táto vôľa neguje ïalším názorom, že totiž musí poslúcha?, inak ho Boh zničí. Opierajú sa o Starý zákon, kde je výrok, „Skazím tých, ktorí kazia zeme.“ Neuvedomujú si pritom, že je to v rozpore s Božou nepodmienečnou láskou! Prevážna čas? kres?anských cirkví verí v nesmrteľnos? duše. A veci chápu tak, že ich duša odchádza po smrti do neba. Má to by? večný život v nebeskej blaženosti. Túto odmenu dostali za ich bezúhonný život, keï prísne plnili všetky Božie prikázania a cirkevné ustanovenia. Takéto príkladné „sväté“ osoby sú neskôr cirkvou hodnotené a posudzované, potom pápež ich vyhlasuje za svätých. K nim sa potom veriaci modlia ako k prostredníkom. Podľa katolíckych dogiem, duše, ktoré spáchali len menšie hriechy, idú po smrti do očistca, kde trpia muky, ale tie sú iba dočasné. A pokiaľ sa za nich modlia ich blízki a tiež ak zaplatia konanie omše za zomrelých, môžu sa z očistca dosa? do neba. Do očistca sa dostane napr. človek, ktorý síce žil dobrým životom, ale nestihol sa pred smr?ou vyspoveda?. Prestavte si, len taká „náhoda“, že napr. auto sa pokazilo a nebolo možné zájs? za farárom, aby prišiel vyspoveda? a da? zomierajúcemu posledné pomazanie, znamená pre neho muky v očistci. Tretia skupina je tou neš?astnou skupinou duší, ktoré sa dostanú do pekla, kde horí večný, neuhasínajúci oheò. Sú smažení zaživa a poci?ujú bolesti tela i ducha. Z tade už návratu nie je a to preto, lebo porušovali na zemi Božie zákony, páchali takzvané smrteľné hriechy, ktoré nemôžu by? odpustené. Alebo tieto hriechy neoľutovali a nevyspovedali sa. Všade sa jedná o večný život, ide len o miesto, kde duše budú trávi? nekonečnú dobu. Tento strach z očistca, či pekla nútil mnohé generácie ľudí k tomu, aby sa báli Boha, ako žiarlivého a trestajúceho. Zároveò sa zdôrazòovali Božie vlastnosti a predovšetkým jeho láska. Je to síce paradox, keï Boh, ktorý je láskou, je schopný niekoho večne muči?, lebo ho počas pozemského života neposlúchal, resp. neposlúchal cirkev, ktorá vyjadrovala o sebe, že je tým pravým náboženstvom. Hoci je prvý názor – konkrétne výklad Jehovových svedkov - miernejší vo veci trestu (vylučujú peklo a očistec) , no aj u nich je vidie? ten paradox. Boh lásky je schopný tresta? človeka večnou smr?ou, len preto, že opomenul správnym spôsobom Jehovu uctieva?. Pritom žiaden príslušník tejto organizácie by nedokázal svoje die?a takto potresta? len preto, že bolo spurné či neposlušné. Hoci Starý zákon, o ktorý sa všetci opierajú a prehlasujú ho ako celok za Písmo sväté, obsahuje príkaz ctiteľom Jahveho, aby spurného syna vydali na kamenovanie. Starozákonný Boh sa i na zemi prejavoval ako prísny, trestajúci Boh. Boh, ktorý údajne nariadil zákon „oko za oko, zub za zub“. Za týchto okolnosti niet divu, že jeho veriaci boli schopní ešte pred niekoľkými storočiami schvaľova?, či vykonáva? upaľovanie ľudí na hranici, len preto, že sa nepodriaïovali zákonom cirkvi. Hrozné a desivé obrazy toho strašného miesta – pekla – nájdeme na stenách a stropoch kostolov po celom svete. A sú vyobrazené aj na stránkach detských modlitebných kníh, či učebníc. Ako museli by? veriaci v katolíckej cirkvi prekvapení, keï ich duchovný otec Pápež Ján Pavol II vo Vatikáne vyhlásil 28. júla 1999, že „nevhodné používanie biblických obrazov nesmie vyvoláva? psychózu a strach...Neuhasiteľný oheò (o ktorom je písané v biblii) symbolizuje zúfalstvo a prázdnotu života bez Boha“. Neskúmal som do akej miery sa toto vyhlásenie stalo už súčas?ou dogmatiky katolíckej cirkvi. Ale takmer dvetisíc rokov trval tento spaľujúci oheò, aby privádzal k poslušnosti tých, čo sa dali zastrašova?. Bolo by načase oslobodi? miliardu ľudí od takého neopodstatneného strachu. Iná alternatíva „večného života“. Dúfam, že vás vyššie uvedené výroky a informácie nepohoršili. Bolo by škoda, keby ste preto nedočítali túto prednášku do konca. Berte to ako alternatívu, s ktorou sa môžete, ale nemusíte vnútorne stotožni?. Ak čítate Nový zákon, potom poznáte radu: „Všetko skúmajte, držte sa toho, čo je správne.“ Nakoniec všetko, čo počujeme, čítame, vidíme – musíme posúdi? našimi vlastnými pocitmi. Stvoriteľ nás vybavil schopnos?ou veci posúdi? a rozlíši?. Tak teda počúvajte (čítajte), ako je to s večným životom, či sa jedná o reálny život alebo len o „náboženskú frázu“. V roku 1975 vyšla kniha Dr. Moodyho „Život po živote“. V tom čase moje myšlienkové smerovanie bránilo dokonca si túto knihu i len prečíta?. Keï poznatkami z tejto knihy argumentovali kolegovia existenciu života človeka po smrti, takú alternatívu som kategoricky vylučoval. Hovoril som si, že veï už Adamovi Boh povedal, že ak bude jes? zo zakázaného stromu „zomrie“. A fakt som nikde nečítal, žeby Adam a Eva po smrti žili ïalej. Musela ešte ubehnú? dlhá doba, aby som nahliadol do podobných kníh ako bola prvá kniha Dr.Moodyho. Nedávno som kúpil Moodyho knihu rovnakého názvu, ale vydaná bola v angl. origináli v r. 1977 a v českom jazyku vydaná vydavat. Eminent v r. 2004. Obsah tohto vydania je rozšírený o nové poznatky ľudí , ktorí sa dostali do klinickej smrti. V tomto stave ľudia spomínajú na zážitky, ktoré majú v podstate spoločný základ : ich nehmotná čas? –duša, opúš?a telo, vznášajú sa, pozorujú napr. tím lekárov, ktorí sa usilujú zachráni? ich život, akýmsi tunelom sa dostávajú do blízkosti žiarivého svetla, poci?ujú lásku a jednotu so všetkým čo ich obklopuje. Keï ich privedú k životu, zostanú im spomienky na tieto zážitky. Nemajú už viac strach zo smrti. Aj bývalí ateisti sa stávajú veriacimi a aj inak sa im ich život od tejto chvíle zmení. Od doby Moodyho prieskumu ubehli roky a v tomto smere došlo k ïalším poznatkom. Psychiatrovi Dr. Newtonovi sa pri hypnózach pacientov prihodila situácia, keï pacient sa dostal v hlbokej hypnóze do doby jeho smrti (po predchádzajúcom živote) a v tranze prežíval stav tesne po smrti, keï sa ako duch vznášal nad svojim telom, pozoroval plačúcich príbuzných, no nedokázal s nimi komunikova?. A tak potom Newton postupne túto metódu rozvíjal a získal veľa informácii o putovaní duší. Zážitky ľudí v regrese (hlbokej hypnóze, tranze), boli podobné tým s klinickou smr?ou. Mnohí pacienti popisovali v regrese svoj minulý život, výòatky aj zo skorších životov. A tak sa dostávame k tzv. reinkarnácii. Podľa učenia, či viery východných náboženstiev, napr. budhistov. ¼udská duša pri narodení vstupuje do tela die?a?a a po smrti sa vracia do sféry absolútna, keï splynie s Bohom. Duša dosahuje miesto večnej blaženosti – nirvánu. To je veľmi stručné definovanie tohto orientálneho náboženstva. V podstate toto učenie zodpovedá vyššie uvedeným skúsenostiam o putovaní duší. Bolo napísaných už mnoho kníh, ktoré poukazujú na život po živote. Po pozemskom živote. V už spomínanej knihe Fyzika viery som čítal o kryštálovej guli. Pohľadom do nej môže človek vidie? obrazy zo svojich predchádzajúcich životov. Pritom nejde o čary, ale predmet tohto tvaru vytvára možnos? napojenia sa na zdroj informácií a vidie? tak úseky svojich predchádzajúcich životov. Východné náboženstvá hovoria o tzv. AKÁŠI. Má to by? celý priestor nad nami, kde sú zaznamenané všetky informácie o živote všetkých na Zemi žijúcich ľudí. Senzibilní ľudia, ako bol spomínaný Edgar Cayce sú schopní sa napoji? na tento božský zdroj informácií. Môžu akoby číta? z kroniky, ktorá zachytila všetky detaily života. ¼udia v tranze (ale i po užití niektorých drog), či v klinickej smrti majú prístup k tomu zdroju, dokonca rekapitulujú celý svoj uplynulý život, vidia aj všetky svoje negatívne prejavy v živote. Nikto však nehovorí o vykonávaní súdu a o trestoch. Lebo nijaké peklo v realite neexistuje, ani iné miesto, kde by boli duše trestané. Ani karma sa nevykonáva v tom zmysle, že si človek musí v novom živote odpykáva? všetko zlo, ktoré azda napáchal. Ide o vývoj duše a tá sa prostredníctvom fyzického tela realizuje, rozvíja. To je cieľ pozemského života. Neočakávam, že po tejto prednáške sa staneš hneï zástancom Novej duchovnosti. Lebo rozsah tohto textu nestačí na zodpovedanie všetkých otázok, ktoré sa týkajú večného života. Ale možno si odnesieš aspoò kľúčové myšlienky, ktoré boli vyjadrené ako pozitívna odpoveï na otázku: Je večný život iba náboženskou frázou? Odpoveï je jasná. Večný život nie je náboženskou frázou. Je dnes už toľko poznatkov o nadpozemskom živote, o reinkarnácii ľudskej duše, že už tie by mohli postačova? na to, aby sme zahodili pochybnosti. Ale v posledných rokoch nastupuje aj veda, aby splnila svoju úlohu. Už som spomenul výskumy paranormálnych javov a vôbec výskumy podstaty ľudského života ruskými vedcami. Je pozoruhodné, že prichádzajú k takým záverom, ktoré potvrdzujú existenciu javov pripisovaných donedávna iba náboženskej viere. Stojí za to prečíta? si okrem Walschových Hovorov s Bohom aj knihu Fyzika viery. Tú nenapísali azda nejakí zarytí náboženskí fanatici. Sú to vedci a citujú z prác iných kolegov, bádateľov v tejto oblasti. Po prečítaní azda dospejete k stanovisku, že všetci sme súčas?ou jedného celku, s vesmírom, duchovnými bytos?ami (dušami) i samotným Životom, Bohom. Ak sme súčas?ou večného Boha, to znamená, že náš život trvá večne. My nemôžeme jednoducho zomrie?. Smr?ou mení sa iba forma života, potom, čo telo splnilo úlohu duše. Vstupujeme do jednoty, kde niet paradoxov – dobro a zlo – existuje iba LÁSKA. Zhoduje sa to s biblickým výrokom „Boh je láska“. Ale pozor, láska bezpodmienečná! Miluje nás všetkých, lebo sme obrazne povedané jeho deti, sme jeho súčas?ou a nikdy nevypadneme z jeho lásky. Ani nás nebude tresta? peklom či očistcom. Boh nepotrebuje pomstu. Nie je tyranským Bohom. Je Bohom bezpodmienečnej lásky! Aj naša prirodzenos? je láska. Naša neviditeľná čas?, duša, je s Bohom v jednote v našom nadvedomí. A my sa môžeme už teraz usilova? o rozvoj nášho vedomia a okúsi? túto jednotu s Bohom, hoci len na krátko. Zostaòte, priatelia, pri tomto zdroji poznania a vaše presvedčenie o večnom trvaní života bude sa upevòova? novými dôkazmi, ktoré pochádzajú z Božieho zdroja. Ïakujem vám za pozornos?. Július Mészaroš | ||