Výber z obsahu knihy N.W.Walscha:PRIATE¼STVO S BOHOM.

02.08.04 - 08.08.04

Načrime teraz, milí čitatelia, do knihy Priateľstvo s Bohom. V tejto knihe komunikuje Boh s Nealom Walschom o 7 bodoch, ktorými je možné priateľstvo s Bohom dosiahnu?.

1. Poznaj Boha
2. Dôveruj Bohu
3. Miluj Boha
4. Prijímaj Boha
5. Využívaj Boha
6. Pomáhaj Bohu
7. Ïakuj Bohu

Postupne sa budeme venova? jednotlivým bodom.

1. POZNAJ BOHA

Je to veľmi zaujímavý poznatok, že ak chceme pozna? Boha, musíme najprv pozna? seba. Naša duša hovorí cez naše telo. Telo umožòuje prežíva? realitu prítomného okamžiku.

Ak túto realitu chceš pozna?, pýtaj sa svojich pocitov. čo duša vie o budúcnosti, to sa dozvieš ak poslúchaš, čo hovorí v danom okamžiku. Duša vie minulos?, prítomnos? i budúcnos?. Dôverne pozná Boha, lebo je tou jeho čas?ou, ktorá je tebe najbližšie.

Aby som teda poznal Boha, stačí pozna? moju dušu. Udržova? s òou priateľstvo a tým aj priateľstvo s Bohom.

"KEÏ NÁJDETE SVOJE JA, NÁJDETE MÒA" horí Boh.

Keï chcem ma? priateľstvo so svojím JA, musím sa zaujíma?, kto v skutočnosti som. A tým postupne zistím, kto v skutočnosti nie som.

čím lepšie viem, kto skutočne som, tým menšie je moje ego. Keï poznám všetko kým som, ego zmizne.

Ego je to, čo si myslím, že som, nemá nič spoločné s tým , kto skutočne som. Ego je dobré - dovoľuje predstavova? si, že som oddelenou entitou v reálnom svete. Preto som vtúpil do sféry Relativlity, aby som mohol prežíva? to, čo nemôžem prežíva? vo sfére Absolútna.

Hoci vo sfére Absolútna viem, kto skutočne som, ale nemôžem to prežíva?...tam neexistuje žiadny aspekt toho, kým nie som. V Absolútne neprežívam náheru, aj keï viem, že existuje. V Absolútne je Božia jednota a je nemožné, aby existovalo niečo, čo by nebolo totožné so všetkým.

Existova? môže len ilúzia, že nie som totožný so všetkým. ZA ÚčELOM TEJTO ILÚZIE BOLA STVORENÁ SFÉRA RELATIVITY.

Pokračovanie nabudúce.

09.08.04 - 15.08.04

Pokračujeme v úvahe o tom, ako sa sta? priateľmi s Bohom. Prvým krokom je "Pozna? Boha". Aby sme ho ponali, musíme najprv pozna? sami seba. Inými slovami, musíme nájs? svoje JA.

Ako duše sme prijali toto iluzórne ja, aby sme mohli prežíva? to, čo vo sfére Absolútna nie je možné. Individualita nášho JA je len iluzórna, lebo my nemôžeme neby? v jednote so všetkým čo existueje a teda i Bohom.

Telo je hlavný nástroj, ktorý vytvára tú ilúziu, že nie sme s Bohom jedno. Tento nástroj umožòuje predstavova? si, že sme od všetkého oddelení. Telo je čas? nášho ja, ktoré nás chápe ako jedinca.

Jedincom človek nie je, preto musel pri vstupe do pozmského života by? INDIVIDUALIZOVANÝ.

Ma? ego je dobré z toho hľadiska, že dovoľuje nám predstavova? si, že sme oddelenou bytos?ou.

Vo sfére Absolútna (v duchovnom svete) nemôžeš prežíva? to, čím si. Uvedomuješ si nádheru, ale nemôžeš nádheru pozna? v neprítomnosti toho, čo nie je nádherné.

K tomu je potrebný stav, kde je možné NEBY? TOTOŽNÝ SO VŠETKÝM. A takou je sféra Relativity, (pozemský život).

Ego je potrebné, ale ak je tak veľké, že vidíš len oddelené ja, nemáš možnos? prežíva? zjednotené ja. A môžeš zosta? tak mnoho životov, kým svoje ja neoslobodíš (v náboženstve sa to nazýva spasenie duše), alebo kým ?a neoslobodí nejaká iná duša.

Ak svoje ego využívaš ako nástroj k poznaniu Najvyššej reality, potom je to dobré. Ale ak ego ti bráni, aby si robil to na čo si prišiel, potom ego nie je dobré.

Môžeš sa slobodne rozhodnú? neprežíva? JA ako súčas? Božej podstaty...keï ?a omrzí oddelenos?, ilúzia, osamelos?, boles? - začneš hľada? cestu domov. Boh tam bude - je tam vždy.

Pokračovanie.

16.08.04 - 22.08.04

Je to v poradí už tretia úvaha na Tému Priateľstvo s Bohom. Prvý bod pre získanie priateľstva s Bohom je - pozna? Boha. Hovoríme o nutnosti pozna? svoje JA, ak chceme pozna? Boha.

Svoju realitu si vlastne vytvárame. Ak neveríš, že vytváraš svoju realitu, budeš prežíva? svoju realitu ako niečo, čo si nevytvoril...a tým dokazuješ, že si svoju realitu vytváraš.

Všetko, čo vidíš je tvojim odrazom. Ale ak ti zrkadlá života ukazujú deformované obrazy, potom je to preto, že sú odrazom tvojich deformovaných predstáv o sebe samom.

Je potrebné, aby si mal rád sám seba. ¼udia obyčajne nemajú radi určitú čas? svojho ja. Druhí aj my môžeme by? prekvapení, keï sa odhalí tá nepríjemná čas? z nás.

Musíš si uvedomi?, čo skutočne si a čo nie si. Akonáhle si uvedomíš kto v skutočnosti si, zamiluješ sa do seba ...a zamiluješ sa i do Boha.

Ako poznáš kto si a kto nie si? Najväčší problém spočíva v tom, čo nie si. Predovšetkým nie si svojou minulos?ou, nie si svojim včerajškom. Mnoho ľudí by chcelo, aby si myslel, že si to, čo si bol včera z viacerých dôvodov. Ty však musíš ži? v prítomnom okamžiku. To ti umožžní rozlíši? svoje ja od svojich skorších predstáv o sebe samom, od predstáv, ktoré sú do značnej miery založené na predstavách, ktoré o tebe majú druhí.

Mám snáï zabudnú? ako som sa choval v minulosti? Nesnaž sa zabudnú? na svoju minulos?, snaž sa zmeni? svoju budúcnos?. Nesmieš zabudnú? na všetko cenné, čo ti minulos? dala. Ale nepredstieraj, že nezáleží na tvojom chovaní v minulosti. Priznaj, že na tvojom chovaní záleží - a že si sa práve rozhodol neopakova? niektoré spôsoby svojho chovania.

Keï také rozhodnutie urobíš, prestaò sa svojou minulos?ou zaobera?. To neznamená, že by si mal na òu zabudnú?. Znamená to, že by si na nej nemal lnú?, ako by si mal strach, že sa bez nej utopíš. Topíš sa preto, že na nej lneš.

Nepoužívaj svoju minulos? na to, aby ti pomáhala udržova? tvoje predstavy o tom, čím si. Zbav sa týchto starých predstáv a začni pláva? k novému brehu. Ani ľudia s úžasnou minulos?ou by to nemali robi?. Nič nemôže spomali? váš rast viac ako to, že "usnete na vavrínoch". Nespi na vavrínoch ani nelni na neúspechoch. Radšie začni znova - v tomto okamžiku.

Ako môžem zmeni? svoje navyknuté spôsoby chovania alebo hlboko zakorenené charakterové rysy?

Tým, že si položíš otázku: SOM TO SKUTOčNE JA ?

To je najdôležitejšia otázka, akú si kedy položíš. Môžeš si ju klás? pred i po každom rozhodnutí vo svojom živote, hoci by sa to týkalo toho aké šaty si oblečieš, aké zamestanie píjmeš , koho si vyberieš za životného partnera alebo či zostaneš sám. A je to dôležitá otázka kedykoľvek sa pristihneš, že robíš niečo, s čím chceš skoncova?.

Pokrčovanie v ïalšom týždni.

23-29.08.04

V tomto týždni ukočíme úvahu o prvej podmienke pre Priateľstvo s Bohom: Poznaj Boha. Poznanie Boha začína poznaním seba samého.

Najprv zistím, čo nie som. Zbavím sa názoru, že som svojou minulos?ou. Ako objavím, kto som?

V skutočnosti to nie je objavovanie, je to tvoriaci proces. Nemôžeš „objavi?“ kto si, pretože keï sa o tom rozhoduješ, musíš vychádza? z nulového bodu. O tom rozhoduješ na základe svojich preferencií a nie na základe svojich objavov. Nebuï tým, čím si si myslel, že si. Buï tým, čím by si si prial by?.

Je to najdôležitejšie v tvojom živote. Do tejto chvíle si bol tým, čím si si myslel, že si. Od tejto chvíle budeš produktom svojich najvyšších prianí.

Tá zmena je možná, ale pamätaj si, že sa nebudeš meni? preto, aby si bol prijateľný. Boh ?a prijíma už teraz. Meníš sa preto, že sa zmeni? chceš. Chceš sa sta? novou verziou svojho ja. (Najkrajšou verziou tej najkrajšej predstavy, akú som kedy mal, čím som.)

Aj pri tomto rozhodovaní pomôže otázka: Som to skutočne ja? Je veľmi mocným nástrojom. Môže by? transformatívna. Je mocným nástrojom, lebo uvádza do súvislosti to, čo sa deje. Objasòuje ti, čo robíš. Mnohí ľudia však nevedia, čo robia.

čo robia? Vytvárajú sami seba. Ale mnohí si to neuvedomujú. Nevedia, že to robia oni. Neuvedomujú si, že TO JE ZMYSEL ŽIVOTA. Pretože to nevedia, neuvedomujú si, ako dôležité je každé ich rozhodnutie.

Žiadne rozhodnutie nie je o tom, čo urobíš. Každé rozhodnutie je o tom, kto si. Akonáhle si to uvedomíš, všetko sa zmení. Začneš sa pozera? na všetko novými očami. Všetky situácie a všetky udalosti sa stanú príležitos?ou urobi? to, čo si tu prišiel urobi?.Tvoja duša je tu preto, aby vyjadrovala, prežívala a naplòovala to, čím skutočne si.

A čo som? čokoľvek povieš, že si! Tvoj život je tvojim prehlásením. Tvoje rozhodnutia ?a charakterizujú. Každý akt je aktom sebaurčenia. Áno, taká jednoduchá otázka môže zmeni? tvoj život. Lebo tá otázka, pokiaľ si ju položíš, uvedie do novej súvislosti to, čo sa deje. (Najmä keï si ju položíme v okamžiku rozhodovania).

Rozhoduješ sa v každom okamžiku – stále. Neexistuje okamžik, kedy by si sa nerozhodoval. Rozhoduješ sa i v spánku.. (Niektoré z najdôležitejších rozhodnutí sú robené v spánku.).

Je to kúzelná otázka. štyri kúzelné slová. Sú to vlastne dve otázky. Ak sú položené v správnom čase, môžu urýchli? tvoj vývoj oveľa viac, ako si myslíš. Tu sú:

SOM TO SKUTOčNE JA ? čO BY TEDA UROBILA LÁSKA ?

Keï si pred každým rozhodnutím položíš a zodpovieš tieto dve otázky, prestaneš by? študentom a staneš sa učiteľom Nového evanjelia.

Je tu ešte otázka viny. Niektorí ľudia spáchali hrozné zločiny – nevedia si to odpusti?. Treba zopakova?, že títo ľudia nie sú tým, čo urobili v minulosti. Je možné, že si to o nich myslia druhí, možno i oni sami, ale nie je to pravda.

Hoci pokladajú svoj život za bezúčelný a beznádejný, nie je to tak. Žiadny život nie je bezúčelný! Ani beznádejný. Jedinými nepriateľmi človeka sú strach a pocit viny. Ak sa ich ľudia zbavia, oslobodia sa. Ako to urobi?? Jednoducho sa rozhodnú?, že sa ich zbavíš. Ak sa chceš zmeni?, stačí sa rozhodnú?.

Dokonca i vrah, či násilník sa môžu zmeni?. Nie je k tomu potrebné nič než rozhodnutie hlboko v srdci, mysli a duši : TOTO NIE SOM JA. To platí pre každého človeka. Nič neodpustiteľné neexistuje. Neexistuje žiadny zločin, ktorý by Boh neodpustil.

Príležitos? odčini? všetko prichádza automaticky v okamžiku smrti. Keï opustíte svoje telo uvedomíte si, že ste totožní so všetkým – aj s Bohom. Všetky duše prežívajú túto jednotu. Je im dovolené znovu prejs? každým okamžikom svojho života a preži? to aj z hľadiska každého, komu ublížili...Z vlastnej skúsenosti poznajú, čím sú.

Počas „rekapitulácie života“ nebudete nikým súdení. Bude vám daná príležitos? preži? všetko, čo prežilo celé vaše ja a nielen obmedzená verzia vášho ja, ktorá žije vo vašom dnešnom tele. (nebudete cíti? boles?.)

Boh nemá záujem nás zráža?, chce urýchli? náš rast. Sme na ceste evolúcie a nie na ceste do pekla. Cieľom je vedomie a nie odplata.

Pocit viny a ľútos? nie sú to isté. Hoci prestanem ma? výčitky svedomia, to neznamená, že neľutujem to, čo som urobil. ¼útos? môže by? poučná, ale pocit viny nás oslabuje.

Keï sa oslobodíme od pocitu viny, môžeme sa vyvíja?. Môžeme niečo v živote dosiahnu?. Potom sa môžeme spriateli? sami so sebou – a aj s Bohom

Keï poznáme čím skutočne sme, spriatelíme sa so svojím ja a zamilujeme sa doò. Keï ponáme svoje ja, poznáme Boha. Tým sme uzavreli úvahu o prvej podmienke pre Priateľstvo s Bohom: POZNAJ BOHA. Nabudúce druhá podmienka: DôVERUJ BOHU.

30.08.04 – 05.09.04

Uvažujeme na pokračovanie o PRIATE¼STVE S BOHOM. V tomto okne bude vždy len aktuálny týždeò (resp.týždne s jedným hlaným bodom pre priateľstvo s Bohom.) Predchádzajúce úvahy sú presunuté do rubriky vpravo „Priateľstvo s Bohom“.

V tejto téme sme postúpili k druhej podmienke Priateľstva s Bohom (po 1.bode Poznaj Boha.) :

2.DôVERUJ BOHU.

Dôverova? Bohu môže by? obtiažne. Už tu môže by? problém, keï čítame „Hovory s Bohom“ – môžeme dôverova? Bohu v tom, že nikoho nepotrestá za jeho „zlé“ skutky robené počas života?

Dokrtríny nábožestiev stavajú na strachu z Boha. Na strachu pred potrestaním v pekle, či očistci. Orientálne náboženstvá strašia karmou a teda trestom v budúcom živote – musia znies? všetko zlo čo napáchali v minulom živote. Nie je to síce kres?anské peklo s večným ohòom, ale jeto takisto trest za „zlé“ činy. Tieto dokríny spôsobujú strach z Boha.

N.D.Walsch napriek svojicm počiatočným pochybnostiam a nedôvere dospieva do stavu keï : Verí v dobrotu Boha, verí aj vo svoju dobrotu, verí, že mu Boh odpustil a dokázal odpusti? aj sám sebe. Neverí v trestajúceho Boha, lebo vie, z Boha vychádza len dobro. Walsch je presvedčený, že ak chce urobi? inému niečo dobré, musí odpusti? najprv sám sebe a presta? sa tresta?.

Ako sa nauči? dôverova? Bohu?

“Tým, že nebudeš musie? dôverova?“ – odpovedá v dialógu Boh. Keï od Boha nič nepotrebujem, nechcem – nemusím mu dôverova?.

Najvyššia úroveò dôvery je : Nemusie? dôverova?.

Boží sľub: Ešte než požiadaš, ja vyplním.

Keï si uvedomíš, že všetko, čo potrebuješ, už máš, nemusíš nič žiada?. Ty však nevieš, že to máš, len si myslíš, že to potrebuješ.

Ak si myslím, že Boh uspokojí všetky moje potreby, nebudem si myslie?, že niečo potrebujem. Je to vlastne viera. Viera, že všetky potreby budú vždy uspokojené. Potom nemáš prakticky žiadne potreby.

Všetko závisí na zmene tvojho očakávania. Majster neočakáva a nepraje si nič než to, čo sa „naskytne“. Preto, že vie, že má všetko, s rados?ou prijíma hocičo. Vie, že všetko – aj život – sa rozvíja. Dôvera po tomto poznaní nie je nutná.

Tri úrovne vedomia:

nádej – praješ si niečo, ale nie si si istý.

viera – myslíš si,že niečo existuje, či niečo sa stane. Ty len myslíš, že si si istý a veríš, kým nestretneš niečo, čo tomu odporuje.

vedomos? - myslíš, že niečo je, či stane sa a si tým istý aj vtedy, keï stretneš niečo, čo tomu odporuje. Neposudzuješ podľa povrchového zdania, lebo vieš, čo je realita.

Dôverova? nemusíš, lebo vieš, že sa stane niečo dokonalé. Nevieš presne čo, ale vieš, že to bude dokonalé.

Majstrovstvo : mizne rozdiel medzi tým, čo si praješ a tým čo sa deje. Niečo sa stane a ty si nepraješ, aby sa stalo niečo iné. Preferuješ to, čo sa deje. To ?a robí dokonalým. Teda majster dáva prednos? tomu, čo sa deje. „Tvoj život vychádza z tvojich úmyslov.“ Úmysly maj – nie očakávanie. A vôbec nie požiadavky. Neupínaj sa na dosiahnutie určitého výsledku. Ani nedávaj výsledku prednos?. Povznes svoje návyky na úroveò preferencií a preferencie na úroveò prijatia reality.

Ken Keyes – veľký učiteľ a spisovateľ (bol ochrnutý) v knihe „Príručka k vyššiemu vedomiu“ píše o zmene návykov v preferencie. Ak by bol „navyknutý“ na väčšiu pohyblivos?, nikdy by nemohol by? š?astný. Š?astie závisí na našom vnútornom postoji k vonkajším okolnostiam a nie na samotných vonkajších okolnostiach. To je jadro jeho písania. Mal všetklo, čo si kedy prial. (John Gray iný spisovateľ : Tajomstvo života je v tom, že chcete všetko, čo máte a nie v tom, že máte všetko, čo chcete)

Nebola škoda, že Ken Keyes bol na vozíku. Zmenil milióny životov. Jeho život bol požehnaním, lebo svojej duši poskytol zážitky , po ktorých túžila. To platí o každom človeku. Žiadne náhody, zhody okolností. Boh nerobí žiadne chyby. Všetko je dokonalé, hoci to nevyzerá.Treba by? vïačný aj za to najhoršie. Vïačnos? je najrýchlejšia forma liečenia. čomu sa brániš to trvá, za čo si vïačný, to ti poslúži. čítali sme v HSB : Posielam vám len anjelov. K tomu treba prida? : Dávam vám len zázraky.

Pokračovanie ešte o Dôvere Bohu nabudúce.

06.09.04 - 12,09.04

Druhou požiadavkou pre priateľstvo s Bohom je teda DôVEROVA? BOHU. A najvyššou úrovòou dôvery je nemusie? dôverova?. Ak Boh prehlasuje „Posielam vám len zázraky“, ako to da? do súvislosti s vojnami a zločinmi? (zo správ sme sa práve dozvedeli o veľkej dráme v Rusku – tu je výòatok zo správy:

BESLAN - Trojdòová dráma v beslanskej škole vyvrcholila krvavým chaosom! Ruská špeciálna jednotka včera napoludnie obsadila školu, v ktorej čečenskí teroristi väznili údajne až 1 500 rukojemníkov.
Preľaknuté nahé deti pobehovali medzi ruskými vojakmi. Z areálu školy sa ozývali výbuchy a streľba! Zásah si vyžiadal údajne viac ako 150 ľudských životov z radov rukojemníkov a najmenej 646 ľudí bolo zranených.)

Autor knihy Priateľstvo s Bohom reaguje na vyššie položenú otázku takto: Každá udalos? v živote je zázračná, rovnako ako sám život. Boh stvoril život tak, aby poskytoval duši dokonalé nástroje, ktoré vám umožnia sta? sa tým, čím skutočne ste. Preto nič a nikoho neodsudzujte. Milujte svojich nepriateľov, modlite sa za svojich prenasledovateľov a prijímajte každý okamžik ako poklad, ako dokonalý dar od dokonalého stvoriteľa

K problematike zločinov a vojen pripomeniem myšlienky HSB. „Hitler odišiel do neba“. Týmto výrokom je ukázané, že jednotlivci či skupiny ľudí, ktorí sú v tomto živote zločincami, neuvedomujú si pozíciu ich duší. Neuvedomujú si, že s ich prispetím sa vytvárajú okolnosti, ktoré na druhej strane umožòujú mnohým iným dušiam evolúciu – teda plnenie účelu pre ktorý sa inkarnovali do toho života. A akýkoľvek čin, ktorého následkom je smr? iných, nevyzerá tak drasticky, keï si uvedomíme, že smr? v realite neexistuje. Strata tých 150 ľudkých životov, nie je v skutočnosti stratou. Lebo smr? neexistuje, existuje len zmena formy života. Nazvem to ako prechod do štvrtej dimenzie. Problémom je, že si túto realitu zatiaľ pozostalí neuvedomujú.

Namiesto toho, aby sme činy odsudzovali, môžeme vyvíja? úsilie pre zmenu myslenia ľudí. Aby pochopili účel nášho pobytu na Zemi, aby pochopili, že nie sme od ničoho oddelení, že sme všetci jedno. To sú myšlienky i ciele Novej duchovnosti. A kritické množstvo ľudí s novou duchovnos?ou vytvorí takú silu, ktorá odstráni zo zeme terorizmus. Zatiaľ je násilie potláčané iba ïalším násilím. To bude pokračova? dovtedy, kým nedôjde k zmene myslenia v súlade s Novou duchovnos?ou.

Nie je to ľahké, dôverova? Bohu povedzme i za takýchto situácií ako je uvedený teroristický čin. Je to tým, že nemáme globálny pohaľad a pochopenie reality. Boh = Život ten to pozná dokonale. Preto vyhlasuje, že všetko čo sa robí je dokonalé. Z hľadiska vyšších cieľov.

Pokračujme v ïalších myšlienkach našej témy. Ak vyžadujete určité výsledky, aby ste boli š?astní, potom máte návyk. Ak si len prajete určitý výsledok, máte preferencie. Ak nemáte žiadne preferencie, prijímate všetko. Dosiahli ste majstrovstvo.

Môžete chcie?, aby sa niečo stalo bez toho, aby ste to preferovali. Vaše preferencie sú vlastne oznámením svetu, že sú možné alternatívne výsledky. Boh si nič také neopredstavuje a preto nemá žiadne preferencie.

Je možné poveda?, že Boh si skutočne prial, aby sa stalo všetko, čo sa stalo?

Ako inakšie by sa to mohlo sta?? Alebo sa domnievaš, že sa môže sta? čokoľvek, čo by bolo proti Božej vôli? ?ažko sa verí tomu, žeby všetky tie hrôzy v histórii ľudstva sa stali v súlade s Božou vôľou. Inými slovami, že by to Boh chcel.

Treba si uvedoni?, že Božím zámerom je dovoli? ľuïom, aby si sami zvolili výsledky svojej činnosti, aby si sami vytvárali a prežívali svoji vlastnú realitu. História je záznamom toho, čo ľudia chceli urobi?. A čo ľudia chceli urobi?, to chcel aj Boh, v tom medzi Bohom a ľuïmi nie je žiadny rozdiel.

Žiadne výsledky nie sú nechcené, hoci niektoré sú neočakávané. Na úrovni duše chcete vždy dosiahnu? výsledky, ktoré dokonale zodpovedajú vášmu vývojovému stupòu, aby ste mohli prežíva? to, čím ste. Tieto výsledky vám pomáhajú dosiahnu? ïalšieho vývojového stupòa, aby ste sa mohli sta? tým, čím sa sta? chcete. Pamätajte, že zmyslom vášho života je neustále obnovova? svoje ja podľa najkrajšej verzie najkrajšej predstavy, ktorú ste kedy mali o tom, čím ste.

Zapamätajme si teda: čo chcem je vzdy to, čo sa deje. Ale čo sa deje, nemusí by? vždy to, čo som očakával. To sa stáva, keï nevieš, čo chceš. Na telesnej úrovni veríš, že chceš určitý výsledok, ale na úrovni duše chceš niečo iné. To však nevieš, preto Boh radí: Ži bez očakávania“. V každej situácii „viï dokonalos?“

K pochopeniu nám poslúži ak si pripomenieme tri úrovne vedomia: Na nadvedomej úrovni si vytvárame svoju realitu s plným vedomím toho, čo robíme. To je duchovná úroveò. Na vedomej úrovní si väčina ľudí neuvedomuje svoje nadvedomé zámery.

Na vedomej úrovni si vytvárame svoju realitu s určitým vedomím toho, čo robíte. Koľko si toho uvedomujeme to závisí na našej „úrovni vedomia“ To je telesná úroveò. Keï sa vydáte na duchovnú cestu, snažíte sa rozšíri? svoje vedomie tak, aby obsahovalo širšiu realitu, o ktorej viete, že existuje.

Na podvedomej úrovni nevytvárame svoju realitu vedome. Robíme to podvedome a nevieme prečo. Nie je to zlá úroveò a preto by sme ju nemali odsudzova?. Riadi automatické procesy, ako napr. rast vlasov alebo pravidelný tep srdca. Nachádza tiež okamžité riešenie problémov. Keï si však neuvedomujeme, ktoré časti svojho života vytvárame automaticky, môžeme ma? pocit, že svoj život nemáme pod kontrolou, že je „dôsledkom“ a nie príčinou. Môžeme sa dokonca považova? za obe?. Preto je dôležité uvedomi? si, čoho si chceš by? vedomý. Je možné ma? tieto zámery na všetkých úrovniach vedomia?

Je. Je to možné. Také totálne vedomie nazývajú niektorí ľudia „vyšším vedomím“ alebo „vedomím Krista“. Je to úplne integrované vedomie. Na tejto úrovni vedomia sme úplne tvoriaci. Všetky tri úrovne sú celkom zjednotené. Je možné vtedy o človeku poveda?, že má „všetkých pä? pohromade“. Ale je to oveľa viac než súčet jeho častí. Integrované vedomie nie je iba zmesou nadvedomia, vedomia a podvedomia. Je to „transcendentálna“ jednota všetkých troch úrovní. Na tejto úrovni vstupujeme do sféry čistého bytia. Toto bytie je najvyšším zdrojom našej tvorivosti.

Takže pre človeka s „vyšším vedomím“ sú výsledky vždy chcené a nikdy nie neočakávané? Áno. A stupeò neočakávanosti určitého výsledku ukazuje, na akej úrovni vnímame realitu. Takže majster je ten, ktorý vždy súhlasí s výsledkami, hoci sa už javia ako nepriaznivé, pretože vie, že ich na niektorej úrovni vedomia musel chcie?. Preto majster považuje všetko za dokonalé! No majster si nemusí vždy uvedomova?, na akej úrovni chcel dosiahnu? určité výsledky, ale nikdy nepochybuje o tom, že ich na nejakej úrovni dosiahnu? chcel. Preto majster nikdy nič neodsudzuje. Lebo nepochybuje o tom, že na určitej úrovni sám vytvoril to, čo prežíva. Vie, že ak sa mu nepáči, čo vytvoril, môže to zmeni?. A že odsudzovanie nemá v tomto procese miesto. Lebo to, čo by odsudoval, to udržuje.

Hoci to takto teraz nechápeme, aj vtedy je možné hovori?, že je to dokonalé. Lebo všetci sme tam, kde máme by?. Vždy. A pre svoj vývoj potrebujeme presne to, čo máme a čo prežívame v tomto okamžiku. A pokiaľ nič nepotrebujeme, nemusíme dôverova? Bohu. A keï nemusíme dôverova? Bohu, potom mu dôverova? môžeme. Lebo nelneme na dosiahnutí určitých výsledkov, ale veríme, že hoci sa už stane čokoľvek, bude to pre naše najvyššie dobro. Tým sa kruh uzatvára.

Najkrajšie na tom je, že ak nelneme na dosiahnutí určitých výsledkov, oslobodzujeme svoju podvedomú myseľ od všetkých otázok, prečo sme také výsledky nedosiahli, čo nám otvára cestu k určitému výsledku, ktorý sme vedome chceli.

Môžeme robi? viac vecí automaticky. Ak sa dostaneme do ob?ažnej situácie, automaticky vieme, že všetko dobre dopadne. Ak sa vyskytne nejaký problém, okamžite vieme, že už bol vyriešený – automaticky. Tieto výsledky sme dosiahli podvedome. Všetko sa začne dia? automaticky, zdanlivo bez nášho najmenšieho úsilia. Všetko začne fungova?. Všetko sa nám darí, za ničím sme sa nemuseli hna?.

K tejto zmene dochádza bez vedomého úsilia. Negatívne predstavy o tom, čím skutočne sme a čím môžeme by?, odchádzajú rovnako podvedome, ako sme ich získali. Nevieme kde a ako sme ich získali a nebudeme vedie? kde a ako sme sa ich zbavili. Náš život sa zrazu zmení. Doba medzi vedomým poòatím myšlienky a jej realizáciou v našom životre sa začne skracova?, až nakoniec úplne zmizne a my budeme dosahova? výsledky okamžite.

Výsledky vlastne nedosahujem, jednoducho si uvedomujem, že už existujú. Všetko už bolo vytvorené a ja prežívam to, čo som schopný prežíva? na svojej úrovni vedomia a porozumenia.

Pripomeòme si pravdu o povahe času. čas neexistuje.Existuje len jediný okamžik prítomnosti. V tomto okamžiku sa deje všetko, čo sa kedy stalo, čo sa deje a čo sa kedy stane. Je to ako obrovský magnetický disk v počítači. Všetky možné výsledky už boli „naprogramované“. Všetci prežívame také výsledky, aké produkujeme voľbou, ktorú urobíme – ako keï hrajeme šachy s počítačom. Na disku už existujú všetky ?ahy. Aký výsledok dosiahneme, záleží na tom, aký ?ah urobíme.

To je len príklad, ale život nie hra. My nie sme iba šachovými figúrkami na šachovnici života. (pri každej voľbe sa prejavuje naša slobodná vôľa, takže nie je stanovený nijaký osud, ktorý nemôžeme zmeni?!) Boh nám dáva nástroje k tomu, aby sme si vytvárali svoj život podľa vlastnej voľby.

A jedným z najúčinnejších nástrojov je naše priateľstvo s Bohom. Bohu však veri? nemusíš. Životný proces je životný proces. Dôvera nie je nutná, nutná je vedomos?.

3. MILUJ BOHA

Priateľstvo s Bohom je dôležitý nástroj nám Bohom poskytovaný na to, aby sme mohli splni? naše poslanie tu Zemi. Ak chceme pozna? Boha, potrebujeme pozna? najprv sami seba. V druhom rade je potrebné dôverova? Bohu. Ale najvyšší stupeò dôvery je nemusie? dôverova?. Dôverova? Bohu ale môžeme. To sú prvé dva kroky k dosiahnutiu priateľstva s Bohom.

Tretím krokom je MILOVA? BOHA.

Po napísaní trilógie Hovory s Bohom, Neale Walsch pochopil ako ho Boh pripravoval na túto úlohu hlásateľa Novej duchovnosti. Už prostredníctvom rodičov dostával správne usmernenie. Raz si Neale vypočul ako otec hovorí Nealovmu bratovi, ktorý na jeho úspechy žiarlil: Neale si svoje š?astie vytvára.

Neale sa stretol v živote s mnohými ľuïmi, ktorí mu pomáhali rozvíja? potrebné vlastnosti. Poznal život v rôznych spoločenských vrstvách, nakoniec bol aj medzi bezdomovcami. Dostával „šance“ v živote, aby sa mohol rozvíja?. Hovorí: Dnes by som tomu nehovoril „šance“, pretože viem, že neexistuje nič takého ako je „š?astná náhoda“ Viem, že náš život vychádza z našich zámerov.

Boh Nealovi na to hovorí : „Je dobré, že si to uvedomuješ. Je to dôležité. Ak chceš ma? priateľský vz?ah s Bohom, je životne dôležité, aby si rozumel tomu, ako Boh jedná. (tu dodávam vzhľadom na tretí bod – aby mohol Boha milova?). ¼udia vždy považovali dobré udalosti za šance, š?astné náhody alebo osud. Zlé udalosti – tornáda, zemetrasenia...prisudzovali Božej vôli. Nie je divné keï si myslíte, že sa ma musíte bá?. Celá vaša kultúra túto myšlienku posilòuje. Odráža sa to vo všetkom, čo hovoríte a ako to hovoríte. Ale ja ti hovorím, že z Božej vôle sa deje tiež všetko dobré, čo sa vám stane. ¼udia sa nestretávajú náhodou a nič sa nedeje náhodne,“

A ïalej Nealovi hovorí: Dávam ti všetky potrebné nástroje, aby si mohol uskutočni? svoje rozhodnutie a aby si mohol dosiahnu? vyšších úrovní vedomia. Tieto nástroje môžeš použi?, ale tiež ich použi? nemusíš. To čo urobíš záleží na tom, do akej miery si uvedomuješ, prečo sa v tvojom živote deje to, čo sa deje.

...koľkým ľuïom som dal úžasné slová, ktoré nikdy nenapísali...krásne piesne, ktoré nikdy nespievali, ...koľkým som dal nádherné dary, ktoré nikdy nevyužili?. Ty si tieto dary využil ...a mal by si sa z toho radova?.

...Nevieš si predstavi? koľko ľudí sa zbytočne podceòuje. To čo robíte by ste nemali robi? preto, aby ste dosiahli uznanie, ale preto, aby ste vyjadrili, kto ste. To, že druhí uznávajú, kto si, z teba nerobí nič menšieho, naopak ?a to povzbudzuje k tomu, aby si to prežíval intenzívnejšie. Skutoční majstri si to uvedomujú a preto uznávajú druhých za to, čím skutočne sú. A všetkých povzbudzujú k tomu, aby uznávali sami seba a nikdy zo skromnosti nepopierali tie najkrajšie aspekty svojho ja.

Neale : Vždy som považoval za veľké š?astie, že som sa narodil v tej najlepšej krajine s najlepšou vierou. Ako by sa mi mohlo nepodari? to, čo robím?

Boh: Práve tento pocit nadradenosti spôsobuje toľko utrpenia vo vašom svete. Hlboko zakorenená viera národa, že je „lepší“ ako všetky ostatné národy dáva síce ľuïom väčšiu sebadôveru, ale zároveò im často znemožòuje rozlišova? medzi otázkou, „ako sa nám môže nepodari? čokoľvek, čo robíme?“ a otázkou, „ako môže by? zlé čokoľvek, čo robíme?“

To nie je sebadôvera, ale nebezpečná arogancia, ktorá dovoľuje celému národu veri?, že iba on má vždy pravdu, hoci už robí čokoľvek. Tomu verili ľudia mnohých národov a náboženských vyznaní a preto nevideli utrpenie druhých.

Ak by ste mali niečo odstráni? zo svojej kultúrnej mytológie, potom je to viera, že ste nejakým zázrakom lepší ako druhí, že ste nadradená rasa, že máte lepšiu vieru alebo lepší politický systém ako všetci ostatní. Poviem ti toto: Akonáhle sa vám to podarí, zmeníte svet.

Slovo „lepší“ je jedným z najnebezpečnejších slov vo vašom slovníku. Nebezpečnejšie je už len slovo „správny“. Obe slová sú spojené, lebo vïaka viere, že ste „lepší“, si myslíte, že máte vždy pravdu. Ja však nedávam prednos? žiadnej etnickej ani kultúrnej skupine a ani netvrdím, že ku mne vedie jediná správna cesta. Nedávam prednos? žiadnemu národu ani náboženstvu a nepovažujem za nadradenú žiadnu rasu ani pohlavie.

Tým vyzývam všetkých kòazov, všetkých pastorov, všetkých rabínov, všetkých učiteľov, všetkých prezidentov, všetkých premierov...kráľov...kráľovny...vodcov...všetky národy...politické strany, aby vydali toto prehlásenie:

NÁŠ SPôSOB NIE JE LEPŠÍ, NÁŠ SPôSOB JE JEDNODUCHO INÝ.

Neale: Vodcovia by to nikdy nepovedali, ani politické strany, ani pápež by to nikdy nepovedal, lebo by to zničilo samotné základy rímskokatolíckej cirkvi!

Boh: ,Nielen základy tejto cirkvi, môj syn, ale základy všetkých náboženstiev. ...väčšina náboženstiev pri?ahuje veriacich práve svojim tvrdením, že iba ich učenie ukazuje pravú cestu k Bohu a že viera v niečo iné vedie k večnému zatrateniu. Takže náboženstvo skôr využíva strach než lásku. Strach je však ten posledný dôvod, pre ktorý by som si prial, aby ste ku mne prišli. Znovu opakujem: Vyššie uvedené prehlásenie by okamžite zmenilo svet.

A teraz otázka – čo je láska?

Láska je niečo, čo si nekladie žiadne podmienky a čo nemá žiadne hranice ani potreby.

Pretože si nekladie žiadne podmienky, nevyžaduje nič, aby bola vyjadrená. Láska nič nevyžaduje. Preto nemá žiadne hranice, nikoho neobmedzuje. Láska je večná a neobmedzená.

Pretože nemá žiadne potreby, nechce nič, čo nie je dávané slobodne. Nechce vlastni? nič, čo nechce by? vlastnené. Nechce dáva? nič, čo nie je prijímané s rados?ou.

Láska je slobodná. Láska je to, čo je slobodné, lebo sloboda je podstatou toho, čím je Boh, a láska je Boh, vyjadrený vo vašom svete.

Keby toto ľudia chápali a keby podľa toho žili, všetko by sa zmenilo. Máš príležitos? im to vysvetli? a pomôc? im podľa toho ži?.

Najprv by som to však musel pochopi? sám. čo to znamená, že „láska je sloboda“. Sloboda robi? čo?

Sloboda vyjadri? tú najradostnejšiu čas? toho, čím skutočne ste. Tá čas?, ktorá vie, že ste totožní so všetkým a s každým. Tá čas?, ktorá je pravdou vášho ja a ktorú chcete prežíva? najnaliehavejšie.

Chceme ju prežíva? kedykoľvek sa stretneme s niekým, s kým máme pocit jednoty. Problémom je, že taký pocit nemáme len s jedným človekom.

Naozaj. Vysoko vyspelé bytosti majú taký pocit stále.

Dostávame sa tak k námetu, ktorý odhalí hlavnú príčinu, prečo je na vašej planéte to, čomu hovoríte „láska“, spojené s utrpením a boles?ou. Tento námet odhalí hlavnú príčinu toho, prečo je pre vás tak ob?ažné milova? jeden druhého a prečo je pre vás tak ob?ažné milova? Boha.

Venujeme sa teda poznávaniu tretej podmienky Priateľstva s Bohom: MILUJ BOHA. Pokračovanie nabudúce.

27.09.-03.10.2004

Pri našej minulej úvahe sme sa začali venova? tretiemu kroku pre Priateľstvo s Bohom : MILUJ BOHA.

Zdalo by sa, že tretí krok by mal by? ľahký. Ale nie je to také ľahké na planéte, kde nikto nikoho nemiluje bez toho, aby ho potreboval, kde málokto miluje bezpodmienečne a kde milova? každého bez obmedzenia je považované za niečo „zlé“.

¼udia žijú takým životom, v ktorom im pocit jednoty so všetkými robí problémy.

Hlavné príčiny týchto problémov, ktoré môžeme nazva? najväčšími nepriateľmi lásky, sú:

1. Potrebnos?

2. Očakávanie

3. Žiarlivos?

Pokiaľ je prítomný ktorýkoľvek z týchto prvkov, nemôžeme nikoho skutočne milova?. Tým menej môžeme milova? Boha, ktorý nás potrebuje, ktorý od nás niečo očakáva a ktorý je žiarlivý. Ale práve v takého Boha ľudia veria; a preto, že sú presvedčení, že je to dobré pre Boha, domnievajú sa, že je to dobré aj pre ľudí. V takom prostredí sa snažíme milova? jeden druhého.

Celý život sme boli učení, že Boh je žiarlivý, má nesmierne očakávania a potrebuje lásku ľudí natoľko, že keï ju neopätujeme, odsúdi nás k večnému zatrateniu. Tieto učenia sú dnes súčas?ou kultúry. Sú tak zakorenené v mysliach ľudí, že ich bude ?ažké vykoreni?. Dokiaľ to však neurobíme, nemôžeme dúfa?, že budeme jeden druhého skutočne milova?. A už vôbec nemôžeme dúfa?, že budeme milova? Boha.

čo máme teda robi??

Ak chceme vyrieši? nejaký problém, musíme si ho najprv uvedomi?. Pozrime sa na tento problém podrobnejšie.

Najprv sa zamerajme na prvú príčinu a to POTREBNOS?.

Zúfalá potreba by? milovaný je najväčším nepriateľom lásky. To si však väčšina z nás neuvedomuje a preto si pletieme potrebu s láskou.

Potreba vzniká, keï si človek myslí, že mu chýba niečo, čo potrebuje ku š?astiu. Preto lebo verí, že to potrebuje, je ochotný urobi? čokoľvek, aby to získal.

človek sa snaží získa? to, čo si myslí, že potrebuje.

Väčšina to získava výmenou. Vymieòajú to, čo majú, za to, čo chcú získa?. Tomu procesu hovoria „láska“.

Ako sme k tomu názoru dospeli? Myslíme si, že to je správny spôsob, ako prejavova? lásku,

pretože nás učili, že je to spôsob, akým k nám prejavuje lásku Boh. Že totiž Boh s nami uzavrel obchodnú dohodu: Ak budeme ho milova?, pustí nás do neba. Ak ho nebudeme milova?, nepustí nás tam. Niekto povedal, že tak sa chová Boh a preto sa tak chováme my. A hovoríme si: čo je dobré pre Boha, to by malo by? dobré aj pre mòa.

A tak sme si vytvorili mytológiu, ktorú prežívame každý deò. Láska je podmienečná. To je ale mýtus a nie pravda. Je to súčas? mytológie, ale nie je to súčas? Božej reality. Boh nič nepotrebuje a preto od nás nič nevyžaduje! To je prvý krok.

Akonáhle poznám Boha, začnem sa zbavova? mýtu o òom. Zmením svoj názor na to kto som a ako som. A keï zmením svoj názor na to, ako existujem, začnem meni? svoj názor na to, ako musím ži?. To je začiatok mojej transformácie. To je dôsledok priateľstva s Bohom. Priateľstvo s Bohom ma premení.

A teraz to najdôležitejšie. Boli sme stvorení na obraz Boží. Vedeli sme to vždy, lebo nás to učili. Preto máme mylnú predstavu o tom, kto Boh skutočne je. Preto nevieme, čím môžeme by? my.

Predstavujeme si Boha ako takého, ktorý má potreby – napríklad potrebu by? milovaný človekom. (Niektoré cirkvi hovoria, že Boh našu lásku nepotrebuje, ale že po nej túži. Hovoria, že Boh síce chce, aby sme ho milovali, ale, že nás k tomu nenúti. Je to „túžba“ alebo „potreba“, ak je Boh ochotný odsúdi? nás k večnému zatrateniu, keï našu lásku nedostane? Aká je to túžba?) A tak si myslíme, že ak sme stvorení k Božiemu obrazu, je normálne ma? rovnakú túžbu.

„Ale ja vám hovorím (Boh), že nemám žiadne potreby. Všetko čo som vo vnútri svojho ja, je všetko, čo potrebujem k tomu, aby som vyjadril všetko čím som mimo svojho ja. To je skutočná povaha Boha. Podľa toho obrazu ste boli stvorení. čo z toho vyplýva? Ani vy nemáte potreby. K tomu, aby ste boli dokonale š?astní, vôbec nič nepotrebujete. Iba si myslíte, že niečo potrebujete. Najhlbšie a najdokonalejšie š?astie nájdete vo svojom vnútri. Akonáhle ho nájdete, zistíte, že sa tomu nič nevyrovná a že to je nezničiteľné.“

Chceš prežíva? najkrajšiu čas? svojho ja? Potom namiesto toho, aby si dovolil druhým poznáva? skrze teba to, čím sú, snažíš sa poznáva? skrz druhých to, čím si ty. Nuž dovoľ teda, aby iní poznávali skrze teba, čím sú.

To je intuitívne prehlásenie. Mnohé dôležité prehlásenia sú intuitívne. Vieš, že sú pravdivé, ešte než poznáš prečo. Také prehlásenia vychádzajú z hlbšieho porozumenia, ktoré presahuje dôkazy, logiku, rozum a všetky ostatné nástroje, ktoré používaš k tomu, aby si zistil, či je niečo pravda alebo nie – a teda, či je to dôležité. Niekedy poznáš, že je niečo dôležité len podľa toho, že to „znie pravdivo“.

Väčšina ľudí verí tomu, čo o nich druhí hovoria. Menia svoje návyky, chovanie, aby zmenili to, čo o nich druhí hovoria. Uvedomujú si sami seba skrz druhých.

Majstrovstvom je dovoli? druhým, aby skrze nás poznávali seba. Majster ?a vracia k tvojmu ja, lebo ?a poznáva. A tak znovu poznávaš svoje vlastné ja. Poznávaš svoje ja ako to, čím skutočne si. A potom to odovzdávaš druhým. Ak si sa stal majstrom, už sa nesnažíš pozna? svoje ja skrz druhých, ale umožòuješ druhým, aby skrz teba poznali seba. Preto skutočným Majstrom nie je ten, kto vychová najviac žiakov, ale kto vychová najviac Majstrov.

Ako môžem presta? chcie? uistenie z vonkajšieho sveta a nájs? sám v sebe všetko, čo potrebujem ku š?astiu?

Ak chceš zisti?, čo je v tvojom vnútri, choï do seba. Ak to neurobíš, budeš stráda? vo vonkajšom svete. Akonáhle to pochopíš, bude ti úplne jasné, že nič vo vonkajšom svete nemožno porovna? s tým, čo máš vo svojom vnútri. Jasne si uvedomíš, že nič z toho, čo dostávaš z vonkajších zdrojov nemožno zrovna? s blaženos?ou vnútorného spojenia.

Blaženos? teda nájdeš jedine vo svojej duši. Iba tam sa rozpomenieš, kto skutočne si, a tam si znovu uvedomíš, že nepotrebuješ nič iné než svoje ja. Tam uvidíš obraz svojho ja, ktoré bolo stvorené podľa obrazu Boha. Potom prestaneš potrebova? čokoľvek iné a budeš schopný skutočne milova?.

Ale ako môžem ís? do seba, ako môžem pozna? sám seba, ako niekoho, kto nepotrebuje nič vonkajšie?

Buï skrátka kľudný. V tom kľude buï sám so sebou. Rob to často, rob to každý deò. A pokiaľ môžeš, rob to každú hodinu. Zatav sa. Prestaò robi? všetko ostatné. Prestaò myslie?. Na chvíľu skrátka len“ buï“. Hoci len na okamžik. Môžeš tým všetko zmeni?.

Každé ráno venuj aspoò hodinu svojmu ja. Stretni sa s ním v tom posvätnom okamžiku. Až potom sa venuj svojej každodennej činnosti. Staneš sa iným človekom.

To je meditácia? Nesnaž sa všetko pomenova?. To robia náboženstvá. Snažia sa robi? dogmy. Ničomu nedávaj nálepky a nevymýšľaj si pravidlá. To, čomu hovoríš meditácia, nie je nič iné, než spojenie s vlastným ja – takže meditova? vlastne znamená by? sám sebou.

Toto sa dá dosiahnu? rôznymi spôsobmi. Niektorý z vás to dosiahnu tým, čomu hovoríte „meditácia“. Iní to dosiahnu tým, že chodia na prechádzky do prírody. Drhnutie kamennej podlahy môže by? tiež meditáciou – ako to robia niektorí mnísi. Očistia sa od všetkých predstáv, že ku š?astiu potrebujeme niečo vonkajšie. Služba môže by? hlbokou formou meditácie.

(V HsB bolo vyjadrené, že sexuálny akt a extáza môže by? formou meditácie. Keï si skutočne zamilovaný, potom si s partnerkou jednou bytos?ou. čo začína ako vz?ah medzi dvoma ľuïmi, to sa zmení v pocit jednoty – v pocit jednoty so svojím ja. To je jediný cieľ sexuálneho vyjadrenia a akejkoľvek formy lásky.)

Keï si uvedomím, že nikoho a nič nepotrebujem, aby som bol š?astný, nestanem sa antisociálnym človekom?

Nestaneš. Naopak, budeš viac spoločenským, ako si kedy bol, lebo si jasne uvedomíš, že nemáš čo strati?. Nič nebráni v láske viac než strach, že niečo stratíte. Z toho dôvodu vám pripadá ob?ažné a obávané milova? Boha. Celý život sme počúvali, že sa Boh rozhnevá ak ho nebudete milova? správnym spôsobom, v správnej dobe a zo správnych dôvodov, lebo je žiarlivý a prijme našu lásku iba v takej forme, ktorú vyžaduje.

Nič nemôže by? ïalej od pravdy a predsa pravda nebola nikdy ïalej od nášho vedomia. Boh od nás nič nepotrebuje a preto od nás nič nevyžaduje. Jeho láska k nám je bezpodmienečná a neobmedzená. Vrátime sa do neba bez ohľadu na to, či ho milujeme správnym spôsobom alebo nie. Nikde inde sa vráti? nemôžeme, pretože nič iné neexistuje. To je záruka nášho večného života.

Nabudúce: očakávanie a žiarlivos?.

04. – 10.10.2004.

OčAKÁVANIE a ŽIARLIVOS?

Boh hovorí Nealovi : Keï sa zbavíš svojej potreby by? milovaný druhým človekom alebo Bohom , budeš musie? bojova? proti očakávaniu. Lebo v stave očakávaniasa sa domnievaš, žeby sa druhí ľudia mali chova? určitým spôsobom. Inými slovami mali by zodpoveda? tvojej predstave o tom, čím sú alebo čím by mali by?.

Očakávanie je rovnako nebezpečné ako potreba, lebo obmedzuje slobodu, ktorá je podstatou lásky. Milovanému človeku dávaš slobodu by? tým, čím je, lebo to je najväčší dar, aký mu môžeš da?. A láska vždy dáva ten najväčší dar.

Práve tento dar vám dávam ja. Ale vy tomu neveríte, pretože si neviete predstavi? tak veľkú lásku. Myslíte, že som vám dal slobodu robi?, čo sa vám zapáči. Ale ja sa ?a znovu pýtam: dal som vám skutočnú slobodu, ak vás odsúdim k večnému zatrateniu, keï sa rozhodnete urobi? niečo, čo si neprajem? Nie. Nedal som vám slobodu. Dal som vám iba schopnos?. Ste schopní urobi? akékoľvek rozhodnutie, ale nie ste slobodní. Nie ste slobodní, dokiaľ vás zaujímajú dôsledky vašich rozhodnutí. A tie samozrejme zaujímajú každého.

A preto si to predstavujete takto: ak vás mám pusti? do neba, očakávam od vás, že budete robi?, čo si prajem. A tomu hovoríte Božia láska. To však láska nie je. Lebo láska neočakáva nič okrem toho, čo poskytuje sloboda, a sloboda nepozná žiadne očakávanie.

Ak nevyžadujete, aby sa druhí chovali tak, ako si myslíte, že potrebujete, aby sa chovali, potom sa môžete vzda? očakávania. Očakávanie je zbytočné. Milujete druhých takých, akí sú. To ste však schopní jedine vtedy, keï milujete svoje ja také, aké je. Aby ste toho boli schopní, musíte ma pozna? takého, aký som a nie takého, ako si ma predstavujete.

Preto prvým krokom k priateľstvu s Bohom je poznanie Boha. Druhým je viera v Boha, ktorého poznáte a tretím krokom je láska k Bohu, ktorého poznáte a ktorému dôverujete. Jednáte s Bohom ako s niekým, koho poznáte a komu veríte.

Môžete Boha milova? bezpodmienečne? To je otázka. Stále sa pýtate, či vás Boh môže milova? bezpodmienečne, ale skutočnou otázkou je, či vy môžete bezpodmienečne milova? Boha. Lebo moju lásku môžete prijíma? tak, ako mi dávate lásku svoju.

To sa ovšem týka aj vz?ahu medzi ľuïmi. Samozrejme, lásku druhých môžete prijíma? tak, ako dávate svoju lásku im. Druhí vás môžu milova? svojim spôsobom, ale vy ich lásku môžete prijíma? iba svojim spôspbom.

Nemôžete cíti? to, čo nedovolíte, aby cítili druhí. A tým sa dostávame k problému žiarlivosti . Nabudúce.

11.-17.10.04 ŽIARLIVOS?

Pretože milujete Boha žiarlivo, vytvorili ste si mýtus o Bohu, ktorý tiež miluje žiarlovo. Snažíte sa moju lásku kooptova?. Snažíte sa by? mojim jediným majiteľom. Robíte si na mòa výhradné právo. Tvrdíte, že milujem iba vás. Vy ste predsa vyvolený národ pod Božou vládou, vy ste jedinou pravou cirkvou! A ste veľmi žiarliví na toto postavenie, ktoré ste si sami prepožičali. Keï niekto tvrdí, že Boh miluje všetkých ľudí bez rozdielu a prijíma všetky náboženstvá a všetky národy, hovoríte tomu blastfémia. Za blastfémiu považujete každý názor, ktorý sa odvažuje tvrdi?, že Boh miluje inakšie než hovoríte VY.

Moja láska nie je žiarlivá, hoci ju tak vnímate, pretože takým spôsobom milujete vy mòa. Rovnakým spôsobom milujete jeden druhého a to vás zabíja. Myslím to doslova. Vïaka svojej žiarlivosti zabíjate jeden druhého i sami seba.

Keï niekoho milujete, hovoríte mu, že musí milova? len vás a nikoho iného. Keï miluje niekoho iného, začnete žiarli?. A tým to ani zïaleka nekončí. Nžiarlíte len na ľudí, ale žiarlite tiež na prácu, deti, zábavu a všetko, čo od vás odvádza pozornos? človeka, ktorého milujete. Niektorí žiarlia dokonca na psa alebo golf. Žiarlivos? má mnoho podôb a mnoho tvárí. Žiadna nie je krásna.

Zbav sa predstavy, že š?astie závisí na čomkoľvek vonkajšom a zubavíš sa žiarlivosti. Zbav sa predstavy, že v láske je dôležité, čo dostaneš za to, čo dávaš a zbavíš sa žiarlivosti. Prestaò si robi? nároky na čas, energiu a lásku druhých, a zbavíš sa žiarlivosti.

Začni ži? pre niečo nové. Uvedom si, že záleží na tom, čo do života vkladáš, nie na tom, čo od neho dostávaš. To isté platí o ľudských vz?ahoch. Preto vytváraj svoje ja podľa najkrajšej verzie tej najkrajšej predstavy akú si kedy mal o tom, čím si. Snaž sa pozna? a vyjadri? svoje pravé ja. K tomu od nikoho nič nepotrebuješ. A preto môžeš milova? druhých, bez toho, aby si od nich niečo vyžadoval.

Žiarli? na to, že človek, ktorého miluješ hrá golf alebo pracuje v kancelárii alebo sa s niekým objíma, môžeš len vtedy, keï si myslíš, že tvoje š?astie je ohrozené tým, že on je š?astný. Alebo keï si myslíš, že tvoje š?astie závisí na neustálej prítomnosti človeka, ktorého miluješ.

Nemali by sme žiarli? ani keï je náš milovaný v náručí niekoho iného? Je azda nevera dobrá?

Nič nie je dobré a nič nie je zlé. To sú len merítka, ktoré si vymýšľate. A meníte ich podľa potreby. Taký je život. Keby ste to nerobili, život by sa zastavil. Zastavil by sa celý vývoj. Chceš snáï udržova? staré hodnoty navždy? Niektorí ľudia to chcú.

Chcú robi? hony na čarodejnice a veša? na námestiach, ako ste to robili ešte pred niekoľkými generáciami? Chcú robi? križiacke ?aženia a zabíja? tisíce ľudí za to, že nevyznávajú pravú vieru?(to je na inú debatu)

Meniace sa hodnoty sú známkou dospievania spoločnosti. Vyvíjate sa vo vyššie verzie seba samých. Meníte svoje hodnoty, pretože získavate nové informácie, vedomosti a skúsenosti, pretože objavujete nový spôsob pohľadu na svet a znovu definujete, čím ste. To je známkou rastu, nie nezodpovednosti.

...že známkou rastu je môj súhlas s tým, že sa moja milenka váľa v náručí niekoho iného?

Známkou rastu je to, že ?a to nevyvedie z miery. Že to nenaruší tvoj život. Že nespáchaš sebavraždu. Že kvôli tomu nikoho nezabiješ. To všetko ste predtým robili. A niektorí ľudia to robia dodnes a väčšina z vás tým zabíja svoju lásku.

Ako to môže nezabi? moju lásku, keï človek, ktorého milujem, miluje ešte niekoho iného?

či to nutne znamená, že nemiluje teba? Musí snáï milova? len teba, aby jeho láska bola skutočná? Tak to chápeš? Tak to chápe väčšina ľudí. Potom nie je div, že vám robí také ?ažkosti prija? Boha, ktorý miluje všetkých ľudí rovnako.

Väčšina ľudí potrebuje určitú citovú istotu. A keï nám ju partner nedáva, naša láska zomiera, či chceme alebo nie.

Nie, to čo umiera nie je láska. Umiera vaša potreba. Dôjdete k záveru, že toho človeka už nepotrebujete. Vlastne ho nechcete potrebova?, pretože je to príliš bolestivé. Preo sa rozhodnite: nepotrebujem, aby si ma miloval. Odídi a miluj si, koho chceš. Ja odchádzam.

Tak to je. Zabíjate svoju potrebu. Nezabíjate lásku. Niektorí z vás nikdy na svoju prvú lásku nezabudnú. Trápia sa neš?astnou láskou do konca svojho života. V duši im horí plameò vášne, ktorý žiari tak jasne, že to vidia aj iní. Na tom však nie je nič zlé. Tak by to malo by? - vzhľadom k tomu, čo hovoríte, že ste a čím chcete by?.

Prečo by ste sa mali vzdáva? lásky k tomu človeku, keï začnete miliva? druhého? Nemôžete milova? viac než dvoch ľudí naraz?

Problém je v tom, že si väčšina ľudí pletie potrebu s láskou. Domnievajú sa, že láska a potreba je to isté. Ale tak to nie je. Milova? niekoho neznamená potrebova? ho. Môžete síce niekoho milova? a zárovaò ho potrebova?, ale nemilujete ho preto, že ho potrebujete. Ak milujete niekoho len preto, že ho potrebujete, potom vlastne nemilujet jeho, ale iba to, čo vám dáva.

Keï milujete niekoho preto, čím je, hoci už vám dáva alebo nedáva, čo potrebujete, potom ho skutočne milujete. Keï od neho nič nepotrebujete, potom ho skutočne môžete milova?. Pamätaj sim že láska si nekladie žiadne podmienky a nemá žiadne hranice ani potreby. Tak vás milujem ja. Vy si však neviete predstavi?, že by ste mohli takú lásku prijíma?, pretože si neviete predstavi?, žeby ste takú lásku mohli vyjadri?. A to je veľmi smutné.

Vzhľadom k tomu že hovoríte, že sa chcete sta? vysoko vyspelými bytos?ami, nevera, ako tomu hovoríte, nie je nič dobré. To preto, že vám nepomôže dosta? sa tam, kde sa dosta? chcete. By? neverný, znamená ži? v neustálej lži, ale vy v hlbke duše viete, že vysoko vyspelé bytosti žijú vždy v pravde. Pravda nie je to, čo hovoria, pravda je to, čím sú.

Ak chceš by? vysoko vyspelou bytos?ou, musíš by? vždy verný. Predovšetkým musíš by? verný sám sebe, potom druhému a nakoniec všetkým. Ak nie si verný sán sebe, nemôžeš by? verný niekomu inému. Takže ak miluješ ešte niekoho iného než toho, kto si praje, aby si miloval len jeho, musíš mu poveda? - úprimne a jasne a okamžite.

A to má by? prijateľné?

Od nikoho sa nevyžaduje, aby niečo prijímal. Vysoko vyspelí jedinci žijú autentickým životom - a vždy hovoria pravdu. Keï sa s niekým niečo deje, skrátka to prizná. Keï je pre neho niečo neprijateľné, jednoducho to povie. Vysoko vyspelí jedinci vždy hovoria pravdu každému a o všetkom. Je to pre nich oslavou a nie priznaním.

Pravdu by ste mali oslavova? a nie priznáva?. Nemôžete však oslavova? niečo, za čo by ste sa mali hambi?. Celý život vám hovorili, žeby ste sa mali hambi? za to, koho a ako a kedy a prečo milujete. Hovorili vám, žeby ste sa mali hambi? za svoje túžby a vášne a lásku ku všetkému - hoci už ku tancu, k zmrzline alebo k druhým ľuïom. Naviac zo všetkého by ste sa mali hambi? za svoju lásku ku svojmu vlastnému ja. Ale ako môžete milova? druhého, keï nesmiete milova? toho, ktorý má milova??

Presne taký problém máte vo vz?ahu k Bohu. Ako ma môžete milova?, keï nesmiete milova? podstatu toho, čím ste? Ako môžete oslavova? mòa, keï nesmiete oslavova? seba?

Nabudúce tému o žiarlivosti ukončíme úvahou o ÚPRIMNOSTI.

18.-24.10.04

Ú P R I M N O S ?

(pokračovanie 3.podmienky pre priateľstvo s Bohom – Milova? Boha)
Na cestu k vlastnej dokonalosti sa vydávaš v okamžiku, keï sa vydávaš na cestu za svojou pravdou. Touto cestou ideš akonáhle prehlásiš, že vždy budeš hovori? pravdu. A že budeš ži? autentickým životom.

V takom živote nie je miesto pre neveru. Poveda? niekomu, že miluješ ešte niekoho iného, nie je nevera. Je to úprimnos?. A úprimnos? je najvyššou formou lásky.

To znamená, že objíma? sa s niekým je v poriadku, pokiaľ to netajíme?

...všetko záleží na tom, či vám to vadí. Ale ako to môžete pozna?, keï neviete, čo sa robí za vašim chrbtom?...vysoko vyspelé bytosti hovoria vždy pravdu – o všetkom. Hovorím, že lož je lož, už či je úmyselná alebo nie. A vravím, že akonáhle sa dozviete celú pravdu, vaše rozhodnutie, či môžete milova? niekoho, kto miloval alebo miluje ešte niekoho iného, záleží na tom, čo považujete za najlepší vz?ah – a to väčšinou záleží na tom, čo si myslíte, že od svojho partnera potrebujete, aby ste boli š?astní.

Hovorím, že keï nič nepotrebujete, môžete druhého milova?, bez toho, aby ste ho v čomkoľvek obmedzovali. Môžete mu da? úplnú slobodu.

Ale to by som nemohol ži? v trvalom manželstve.

To by si nemohol. Ale tiež by si mohol. Majstrovstvo dosiahneš až vtedy, keï sa o forme svojho vz?ahu k partnerovi začneš rozhodova? na základe toho, čo považuješ za správne ty a nie na základe ustálených spoločenských konvencií alebo toho, čo považujú za správne druhí.

Majstri si dávajú slobodu robi? také rozhodnutia, aké im vyhovujú – a rovnakú slobodu dávajú ľuïom, ktorých milujú.

Sloboda je základným pojmom života, lebo je podstatou Boha. Všetky systémy, ktoré obmedzujú slobodu, obmedzujú samotný život.

Sloboda je samou podstatou duše a nie jej cieľom. Duša je od prírody slobodná. Nedostatok slobody je teda zneuctením jej prirodzenosti. ¼udia v skutočne vyspelých spoločnostiach považujú slobodu za fakt a nie za právo. Sloboda je niečo, čo je a v žiadnom prípade nie niečo, čo je dávané. V osvietených spoločnostiach môže každý slobodne vyjadri? svoju lásku akýmkoľvek spôsobom, ktorý je autentický a pravdivý a vhodný v danom okamžiku.

O vhodnosti prejavu lásky rozhodujú tí, ktorý milujú. Neexistujú žiadne zákony, spoločenské tabu, náboženské obmedzenia, psychologické prekážky ani kmeòové zvyky, ktoré by určovali, koho, kedy, kde a ako môže človek milova?.

Aby to však mohlo fungova?, každý zamilovaný jedinec sa musí rozhodnú? podľa toho, čo by v danom okamžiku urobila láska. Žiadny z partnerov by nemal robi? niečo, s čím nesúhlasí druhý. Obaja musia by? dospelí a schopní samostatného rozhodovania. To eliminuje všetky otázky týkajúce sa zneužívania detí, znásilòovania žien a všetkých ïalších foriem násilia.

čo keï žijem v úzkom vz?ahu s dvoma ľuïmi a myslím si, že nejaké ich rozhodnutie nie je voči mne také láskavé, ako sa oni domnievajú?

V takom prípade im musíš poveda?, čo si o tom myslíš. Na základe ich reakcie sa môžeš rozhodnú?, aké zmeny urobíš vo vašom vzájomnom vz?ahu.

čo keï to nie je také ľahké? čo keï ich potrebujem?

čím menej od niekoho potrebuješ, tým viac ho môžeš milova?.

Ako môžem nepotrebova? nič od človeka, ktorého milujem?

Musíš ho milova? za to, čím je a nie za to čo ti môže da?.

Ale potom by ma mohol zneužíva?.

To, že niekoho miluješ neznamená, že musíš presta? milova? seba. To, že niekomu dáš slobodu, neznamená, že mu dáš právo, aby ?a zneužíval. Neznamená to, že sa odsúdiš k životu, ktorý sa ti nepáči len preto, aby on mohol ži? životom, ktorý sa mu páči. Ani napriek tomu by si ho však nemal obmedzova?.

Ako môžem niekomu zabráni?, aby ma zneužíval, keï ho nemôžem v ničom obmedzova??

Nesmieš obmedzova? druhých, musíš obmedzova? seba. Obmedzíš to, čo chceš prežíva? ty a nie to, čo môže prežíva? druhý. Takéto obmedzenie je dobrovoľné, takže to vlastne obmedzením nie je. Iba vyjadruješ, čím skutočne si. Je to tvoriaca činnos?, sebarealizácia.

V Božom kráľovstve nie je obmedzovaný nikto a nič. Láska nepozná nič, než slobodu. A duša taktiež nie. A Boh tiež nie. A všetky tieto slová sú synonymá. Láska. Sloboda. Boh. Každé obsahuje aspekty oboch druhých. Každé je oboma druhými.

V každom okamžiku prítomnosti si slobodný oznámi?, kto si. V skutočnosti to robíš, hoci si to neuvedomuješ. Nie si však slobodný prehlási?, kto je druhý človek a čím má by?. To by láska nikdy neurobila. Neurobil by to ani Boh, ktorý je podstatou lásky.

Keï chceš prehlási?, že si človek, ktorý ku š?astiu a spokojnosti potrebuje výlučnú lásku druhého, si slobodný to prehlási?. Rovnako to budeš prejavova? vo svojom chovaní, takže tvoje prehlásenie je vlastne zbytočné.

Ak chceš prehlási?, že si človek, ktorý ku š?astiu a spokojnosti potrebuje čo najviac času, energie a pozornosti druhého, si slobodný to prehlási?. Ja ti však poviem toto: ak budeš žiarli? na partnera alebo na jeho priateľov, zábavy a záujmy, tvoja žiarlivos? zničí tvoju lásku a možno i lásku tvojho partnera.

Tvoja snaha realizova? to, čím si a čím chceš by?, sa nemusí prejavova? vo forme žiarlivosti alebo snahy ovláda? partnera. Tvoje prehlásenie skrátka hovorí, kto si a ako chceš ži?. Vaša láska bude trva? i cez všetky nezhody, ku ktorým medzi vami dôjde.

Ak chceš svoj vz?ah zmeni?, nemusíš ho ukonči?. V skutočnosti ani vz?ah ukonči? ani nemôžete, môžete ho len zmeni?. Lebo človek vždy žije vo vz?ahu ku všetkým ostatným. Otázkou nie je, či máte nejaký vz?ah. Otázkou je aký vz?ah máte.

Odpoveï na túto otázku zmení tvoj život navždy – a tiež by mohla zmeni? svet.

Nabudúce ešte niekoľko súvisiacich úvah, ktoré sú súčas?ou bodu Milova? Boha.

LÁSKA DUŠE - kurz

ČO SI BOH PRAJE?

Inteligentný VESMÍR

Príbeh klinickej smrti

Výroky pre vašu cestu transformácie

Dnes som ťa Bože našla!

Neveríš v Boha?

OCEÁN-VLNA

DôLEŽITÁ INFORMÁCIA - NEPREHLIADNITE !!!

MOST SVETLA