|
25.-31.10.04
„V neprítomnosti toho, čo nie som, neexistuje to, čo som.“
Alegória na pochopenie tohto princípu. (ako súčas? úvahy o potrebe „Milova? Boha“ pre dosiahnutie Priateľstva s Bohom.)
Predstav si, že si v guľatej miestnosti, ktorá má biele steny, bielu podlahu a biely strop. Predstav si, že sa vznášaš v tomto bielom priestore, ako by ?a tam udržovala nejaká neviditeľná sila. Ničoho sa nemôžeš dotknú? a nič nepočuješ. Nevidíš nič než biely priestor. Ako dlho si myslíš, že budeš „existova?“, ako dlho si budeš uvedomova?, kto si? Veľmi dlho nie. Síce by som existoval, ale nič by som o sebe nevedel. Skoro by som zošalel. Presne to by sa stalo. Lebo tvoja myseľ, ktorá spracováva vnemy z vonkajšieho sveta, by nemala čo robi?. Akonáhle tvoja myseľ prestane pracova?, ty prestaneš existova?. To je prestaneš si uvedomova? sám seba. Si veľký? Si malý? To nemôžeš vedie?, pretože neexistuje nič, s čím by si to mohol porovna?. Si dobrý? Si zlý? To nemôžeš vedie?. Si tu? Ani to nemôžeš vedie?, pretože neexistuje nič tam. Nič nevnímaš a preto o sebe nič nevieš. Môžeš to racionálne formulova?, ale nemôžeš to prežíva?. Naraz sa na stene objaví malá bodka. Ako by tam niekto urobil atramentovú machuľku. Nevieš ako sa tam dostala, ale na tom nezáleží, pretože ?a zachránila. Teraz je tu niečo iné. Si tu Ty a je tu Bodka. Naraz môžeš niečo vníma?. Bodka je tam, to znamená, že Ty si tu. Bodka je menšia ako ty. Ty si väčší ako bodka. A tak sa začínaš opä? poznáva? – vo vz?ahu k bodke na stene. Tvoj vz?ah k bodke sa stane posvätný, lebo ti vrátil pocit vlastného ja. Teraz sa v miestnosti objaví mača. Nevieš ako sa tam dostalo, ale si rád, lebo teraz si môžeš robi? ïalšie porovnania. Mača vyzerá mäkšie. Ty však vyzeráš chytrejší (aspoò niekedy!). Mača je rýchlejšie, ty si silnejší. V miestnosti sa postupne objavujú ïalšie veci a ty rozširuješ svoju predstavu o sebe. Konečne ti to dôjde. Iba v prítomnosti niečoho iného môžeš pozna? sám seba. Toto niečo iné je to, čo nie si. Takže: V neprítomnosti toho, čo nie si, neexistuje to, čo si. Znovu si sa rozpomenul na veľkú pravdu a prisaháš, že ju už nikdy nezabudneš. Vítaš všetko s otvorenou náručou. Nič neodmietaš, pretože si uvedomuješ, že všetko, čo sa objaví v tvojom živote, je požehnaním, lebo ti to dáva príležitos? pozna? sám seba. Jedným z najväčších trestov je samoväzba. Na samotkách nie sú svetlá, dvere zatvorené, väzeò sedí v úplnej tme. Nemôže číta? a nemá čo robi?. Pretože myslenie je tvorenie, prestal by si vytvára? svoju realitu, lebo tvoja myseľ potrebuje údaje, aby mohla tvori?. Výtvorom svojej mysle hovoríme závery, a keby tvoja myseľ nebola schopná dôjs? k nejakému záveru, vzdal by si sa myslenia. A predsa nie je tak zlé občas sa vzda? myslenia. Robíte to v okamžiku hlbokého poznania... Na budúce niečo stave „bytia“ bez myslenia...spojenie s Bohom na úrovni duše...08.11.04 Predovšetkým sa musíš ukľudni?. Musíš by? kľudný. Keï sa ukľudníš a budeš chvíľu kľudný, všimneš si, že sa tvoje myslenie spomaľuje. Teraz začni premýšľa? o tom, na čo myslíš. Začni premýšľa? o tom, kde sa uberajú tvoje myšlienky. Keï si to uvedomíš, snaž sa ich zastavi?. Premýšľaj o tom, na čo myslíš. To je prvý krok k majstrovstvu. Teraz opustíš svoju myseľ. Prestaneš myslie?. Keï ?a ľudia uvidia v tomto stave bezmyšlienkovitosti, budú sa ?a pýta?, či“si neprišiel o rozum“. A ty im môžeš odpoveda?: „Áno. A nie je to úžasné?“. Lebo tvoj rozum je analyzátorom zmyslových vnemov a ty si ich prestal analyzova?. Prestal si o nich premýšľa?. Namiesto toho premýšľaš o tom, o čom premýšľaš. Začínaš svoje myslenie sústreïova?. A skoro nebudeš premýšľa? o ničom. Najskôr sa sústreï na niečo určité. Nemôžeš sa sústredi? na nič, dokiaľ sa predtým nesústredíš na niečo. Problém je čiastočne v tom, že tvoja myseľ je takmer vždy sústredená na mnoho vecí. Neustále prijíma vnemy z mnohých rôznych zdrojov. Tieto vnemy analyzuje neuveriteľnou rýchlos?ou a dáva ti informácie o všetkom, čo sa deje s tebou a okolo teba. Ak sa chceš sústredi? na nič, musíš zastavi? tento duševný hluk. Najskôr ho musíš obmedzova?, až ho nakoniec úplne odstrániš. Ak sa chceš sústredi? na nič, najskôr sa musíš sústredi? na jednu vec, namiesto toho, aby si sa sústredil na všetko naraz. Takže začni niečím jednoduchým. Môžeš sa sústredi? hoci na plameò sviečky. Pozorne ho sleduj a všímaj si všetko, čo vidíš. Buï s tým plameòom. Nepremýšľaj o òom, buï s ním. Po chvíli sa ti začnú zatvára? oči. Plameò sa začne rozmazáva?. Ja to autohypnóza? Nesnaž sa to pomenova?. Už to zasa robíš. Premýšľaš o tom. Analyzuješ to a snažíš sa da? tomu meno. Kedykoľvek o niečom začneš premýšľa?, prestaneš s tým by?. Ak chceš s niečím by?, nepremýšľaj o tom. Len vnímaj, čo sa deje. Keï sa ti zdá, že sa ti zatvárajú oči, nebráò sa tomu a jednoducho ich zatvor. Nepremýšľaj o tom. Ak sa tomu nebudeš bráni?, oči sa ti prirodzene zatvoria. Tým obmedzuješ prúdenie vnemov. A to je dobré. Teraz začni poslúcha? svoj dych. Sústreï sa na dýchanie. Najmä na nadychovanie. To ti zabráni vníma? všetko ostatné. V takejto chvíli ?a napadajú najhlbšie myšlienky. Keï sa sústredíš na svoje nadychovanie, naslúchaš svojej inšpirácii.? Môj Bože, ako sa to robí? Pst. Nehovor o tom. Prestaò o tom premýšľa?! Sústreï svoj vnútorný zrak. Tvoja inšpirácia ti prinesie hlboké poznanie. Sústreï sa na bod uprostred čela, medzi obočím. Tomu sa hovorí tretie oko. Áno. Sústreï sa naòho. Hlboko sa sústreï. Nič neočakávaj. Sústreï sa na toto nič. Buï s temnotou. Nesnaž sa nič vidie?. Uvolni sa a uspokoj sa s kľudom prázdnoty. Prázdnota je dobrá. Tvoriace myšlienky môžu prichádza? iba do prázdnoty. Raduj sa z nej. Nič neočakávaj. Nič nechci. ...opä? premýšľaš. S tým musíš presta?. Ak ?a napadajú nejaké myšlienky, iba ich pozoruj. Nepremýšľaj o nich. Nepremýšľaj o tom, o čom premýšľaš. Iba to vnímaj. Neposudzuj to. Nenechaj sa tým otrávi?. Nehovor si: „A už zasa premýšľam! Nevnímam nič, než myšlienky! Kedy vstúpim do ničoty?“ Ak si budeš stále s?ažova?, že tam nie si, nikdy sa tam nedostaneš. Keï ?a napadne nejaká myšlienka – myšlienka, ktorá nemá nič spoločné s prítomným okamžikom – len si ju uvedom. Požehnaj jej, ale nepremýšľaj o nej. Myšlienky sú prechodné. Nechaj to odís?. Rovnakým spôsobom reaguj na zvuky a pocity. Možno si všimneš, že si nikdy nepočul toľko zvukov, ako počuješ vo chvíli, keï sa snažíš ukľudni? svoju myseľ. Možno si všimneš, že najväčšie ?ažkosti ukľudni? sa máš práve vo chvíli, keï sa o to snažíš. Len to vnímaj. Uvedomuj si, že to vnímaš. Vnímaj všetko čo prežívaš, ale nemysli na to. Všetko je prechodné. Nechaj to odís?. Je to ako otázka, ktorú si mi práve dal. Je to len otázka, ktorá ?a práve napadla. Nechaj ju odís?. Nesnaž sa na òu odpoveda?, nesnaž sa ju vyrieši?. Len ju vnímaj. A nechaj ju zasa odís?. Uvedom si, že sa òou nemusíš zaobera?. V tom nájdeš hlboký pokoj. Aká úľava. Nič nechcie?, nič nerobi?, nič neby? – okrem toho, čím si v tom okamžiku. Uvolni sa. O ničom nepremýšľaj. Len sleduj, čo sa deje. Nič neočakávaj...vnímaj, čo sa deje. Keï nepotrebuješ nič vidie?...si pripravený vidie? všetko. Možno po prvý raz, keï sa o to pokúsiš – možno po desiaty alebo po stý raz – uvidíš akýsi blikajúci modrý plame´, akési tančiace svetlo. Najskôr uvidíš len záblesky. Vnímaj ich. Ak budeš ma? pocit, že s tým svetlom začínaš splýva?, nebráò sa tomu. Keï sa to stane, už ti nikdy nebudem musie? nič vysvetľova?. To svetlo si ty. Je to stred tvojej duše. Je to všetko, čo ?a obklopuje, čo ?a prestupuje, čím si. Pozdrav svoju dušu, konečne si ju našiel. Konečne si ju uvedomuješ. Ak s òou splynieš, poznáš vrcholnú blaženos?. Uvedomíš si, že podstata tvojej duše je podstatou Boha. Splynieš so mnou. Možno len na okamžik. Možno len na nanoekundu. Ale to bude stači?. Na všetkom ostatnom prestane záleža?, všetko sa zmení a nič vo vašom hmotnom svete sa tomu nevyrovná. Potom si uvedomíš, že okrem svojho ja nepotrebuješ nikoho a nič. Nepovedal som tým, že už nikdy nikoho a nič nebudeš milova?. Povedal som, že už nikdy nikoho a nič nebudeš potrebova?. Znovu opakujem, že medzi láskou a potrebou je veľký rozdiel. Ak si skutočne uvedomíš vnútornú jednotu, o ktorej tu hovorím, výsledok bude presne opačný. Budeš chcie? by? s každým – ale tentoraz z úplne iného dôvodu. Už nebudeš vyhľadáva? druhých preto, aby si od nich niečo dostal. Naopak im budeš chcie? niečo da?. Lebo si budeš z celého srdca pria?, aby s tebou zdieľal zážitok, ktorý si našiel vo svojej duši – zážitok jednoty. Tento zážitok budeš chcie? prežíva? s každým, lebo si uvedomíš, že je podstatou tvojho bytia. Potom sa staneš „nebezpečným“. Zamiluješ sa do každého. ...Priateľstvo s Bohom ti umožní „pozna? ten správny recept“ – nielen recept na to ako prekona? potrebnos?, očakávanie a žiarlivos?, ale tiež recept na život. Tvoje priateľstvo so mnou ti tiež umožní uplatni? tvoje poznanie v praxi. Vedie? niečo ešte neznamená vedie? to použi?. Medzi vedomos?ou a múdros?ou je veľký rozdiel. Múdros? je použitá vedomos?. Ukážem ti, ako používa? všetky vedomosti, ktoré som ti dal. To ti nakoniec ukazujem stále. Ale ty si to lepšie uvedomíš, keï budeme priateľmi. Hovorím tu o skutočnom priateľstve s Bohom. Hovorím o dôležitom, zmysluplnom a dôvernom priateľstve a nie o priateľstve predstieranom. Tým sme uzavreli 3.podmienku pre získanie priateľstva s Bohom a to je Miluj Boha. Nabudúce začneme 4.požiadavku: Prijímaj Boha. 15.-28.11.04 4. PRIJÍMAJ BOHA- štvrtý krok pre získanie priateľstva s Bohom. Prijímaj Boha. Priblíž sa k Bohu. Vieš, že sa ku mne môžeš priblíži? tým, že každý deò stráviš niekoľko kľudných okamžikov so svojim ja. Tým môžeš zača?. Keï si so svojim ja - so svojim skutočným ja- si so mnou, lebo ja som totožný s tvojim ja a tvoje ja je totožné so mnou. Nie je len jeden spôsob ako to dosiahnu?. Práve som ti vysvetlil jeden spôsob. (Na konci predchádzajúceho oddielu – bodu 3.) Ale je ich viac. Existujú rôzne cesty k vlastnému ja a rôzne cesty k Bohu. A bolo by to dobré – a keby to tiež učilo - každé náboženstvo na svete. Keï nájdeš svoje ja, môžeš ho opusti? a zača? vytvára? nový svet. Ak to chceš urobi?, chovaj sa k druhým tak, ako si praješ, aby sa oni chovali k tebe. Dívaj sa na druhých tak, ako si praješ, aby sa oni dívali na teba. „Nerob druhým to, čo si nepraješ, aby oni robili tebe.“ Presne tak. Prijímaj druhých rovnako, ako by si prijímal mòa, lebo keï prijímaš druhých, prijímaš mòa. Prijímaj celý svet, lebo celý svet prijíma to, čím som. Nič a nikoho neodmietaj. Zatiaľ čo si na tomto svete a svet je v tebe, pamätaj si, že si väčší než svet. Ty si jeho tvorcom, lebo vytváraš svoju realitu tak isto, ako ju vnímaš. Rovnako ako ja, si zároveò stvoriteľom i stvorením. Som stvorený „podľa obrazu Boha.“ Áno, a môžeš sa kedykoľvek rozhodnú?, či budeš ži? ako tvorca alebo ako stvorená bytos?. Spriateli? sa s tebou, znamená spriateli? sa so všetkými ľuïmi a so všetkým. čo ak si neprajem, aby niečo alebo niekto ovplyvòoval môj život. čo keï sa stretnem s niekým, koho je ob?ažné milova? a komu sa chcem bráni?? čomu sa brániš, to trvá. Zapamätaj si to. Tak čo mám urobi?? Milova?. Nie je nič, čo by láska nevyriešila. To neznamená, že sa musíš necha? zneužíva?. Znamená to, že láska k sebe a k druhým je vždy riešením. Nie je človek, ktorého by láska nemohla vylieči?. Nie je duša, ktorú by láska nemohla spasi?. V skutočnosti nie je čo zachraòova?, lebo láska je to isté, čo každá duša. A keï duši druhého dáte to, čím je, vraciate ju sebe samej. („Vráti? ľudí sebe samým“ – je to zakotvené aj v programovom vyhlásení Nadácie.) Nič sa nedeje náhodne. Neale tu popisuje svoje stretnutie s Elmerom (JAY) Jacksonom, ktorý mu dopomohol k rastu. Skoro si pod jeho vedením (v redakcii) osvojil názor, že „nič nie je nemožné“. Dokonca aj v dni pohrebu Jaya bol poučený. Jeho smr? Nealom otriasla a začal o otázke smrti premýšľa?. Stalo sa to priamo na cintoríne, keï sa s Jayom prišiel rozlúči? už po pohrebe. Zážitok, keï počul hlasy Jaya a dotyk, presvedčilo ho o tom, že Jay žije a že „posmrtný“ život existuje. Život je večný, smr? neexistuje. ...Biblický verš „Otče, prečo si ma opustil?“ ukazuje, že tak ako Ježiš na chvíľu zapochyboval, môže sa sta? každému. Každý majster príde raz do svojej getsemanskej záhrady. (Klás? si otázky napr. Je toto pravda? Je to skutočne Božia vôľa, aby som pil z tohto kalicha? ) „Nikdy sa neohliadaj spä?“...to znamená, aby si išiel za tým čo si vybral. Aby si neváhal a nerobil si výčitky. Život máš pred sebou a nie za sebou. čo si urobil, to si urobil. Nemôžeš to zmeni?. Ale môžeš ís? vpred. Nie je správne niečo ľutova?? Iba ak by si si plietol pocit ľútosti s pocitom viny. Pocit viny je niečo iné. ¼útos? je tvojim prehlásením, že si nerealizoval svoju najkrajšiu predstavu o tom, čím skutočne si. Pocit viny je tvojim priznaním, že toho nie si hodný. Vaše náboženstvo vás učí o previnení, za ktoré budete potrestaní bez najmenšej nádeje na rehabilitáciu. Ale ja ti poviem toto: Zmyslom vášho života je vytvára? svoje ja podľa najkrajšej verzie tej najkrajšej predstavy, akú ste o sebe kedy mali. V tom zmysle som vašim spolutvorcom, lebo vidím kam ste sa rozhodli ís?, a dávam vám nástroje k tomu, aby ste si mohli uvedomi? to, čo si uvedomi? potrebujete a aby ste mohli vytvori? to, čo vytvori? potrebujete. Všetko, čo ste, vytvárame spoločne. čia je to teda vôľa? Je to Božia vôľa. Nikdy nezabúdaj toto: Vaša vôľa a moja vôľa je vôľa Božia. (čo chcete vy, to chcem aj ja.) Ty skutočne chceš, aby sme ?a využívali? Nie sme tu preto, aby si nás využíval ty? To už je 5.bod, o ktorom bude úvaha nabudúce. 5. Využíva? Boha Ale povedal si mi niečo, čo ma zarazilo. Povedal si mi, že „Boha len využívam.“ Myslím, že to nie je správne. Myslím, že by som mal ma? k tebe iný vz?ah. Prečo? To neviem, ale má to niečo spoločné s učením, že sme tu preto, aby sme Bohu slúžili. ...Mníšky mi hovorili, že ma Boh využíva k tomu, aby som slúžil jeho cieľom. Nikdy som však nepočul, že by som mal ja využíva? Boha k tomu, aby slúžil mojim cieľom. A práve to by som si prial...Ste tu preto, aby som vás využíval - ale ja som tu tiež preto, aby ste využívali vy mòa. To je ?ažké pochopi?, pokiaľ vychádzaš z predpokladu, že sme od seba oddelení. Tak si predstavuje vz?ah medzi Boom a človekom väčšina ľudí. Pokiaľ ti to uľahčí porozumenie, potom môže by? užitočné hovori? v rámci tejto predstavy, ale musím ?a upozorni?, že je to iba ilúzia a nie realita. Súhlasím, že môže by? užitočné hovori? o živote v rámci „tejto ilúzie“. Je mi jasné, že celý život na Zemi je iluzórny. často si však hlboko uvedomujem skutočnú jednotu s tebou a so všetkým a každým. O nič menej je občas dobré hovori? o týchto veciach v rámci nášho iluzórneho porozumenia. A z toho stanoviska sa ?a pýtam, či sme tu preto, aby si nás využíval. Keby ste tu boli preto, aby som vás využíval, ako by mohol svet vyzera? tak, ako vyzerá? Myslíš si, že som takýto svet chcel? Alebo si myslíš, že ste takýto svet chceli vy? Poviem ti toto: Vy ste to chceli. Ja nie. Svet okolo vás je presne taký, ako ste si ho predstavovali. čo si o svete myslíte, to v òom vidíte. Ak vás využívam pre svoje ciele (ako sa domnievate v rámci svojho obmedzeného porozumenia), musím by? veľmi neschopný Boh. Zdá sa, že sa mi nič nedarí! Napriek tomu, že ?a používam ako svojho posla a pomocníka a hoci som na Zem poslal svojho jediného syna (ako hovoria niektorí z vás), nedarí sa mi vytvori? svet, aký by som si prial. Myslíš si, že mojim cieľom je vytvori? taký svet, aký je dnes? Samozrejme, že nie...pokiaľ...nechcem, aby ste vytvorili svet podľa svojej vlastnej voľby. V tom prípade slúžite mojim cieľom a ja vás „využívam“. Vy však tiež využívate mòa, lebo svet svojich snov vytvárate pomocou vnútornej tvoriacej sily, ktorú som vám dal ja. Toto je svet mojich snov? často sa mi zdá, že je to nočná mora. Ako takých snov zbavi?? Musíš zmeni? svoju predstavu o svete. Je to súčas?ou procesu, o ktorom som už hovoril. Premýšľaj o tom, o čom budeš premýšľa?. Premýšľaj o dobrých a krásnych veciach. Premýšľaj o okamžikoch nádhery, víziách slávy a prejavoch lásky. „Najprv hľadajte Božie kráľovstvo, a všetko ostatné vám bude pridané.“ A počas toho procesu máme využíva? Boha? Boh je tým procesom. Tomu procesu hovoríte život. Preto ma nemôžete nevyužíva?. Môžete si to len neuvedomova?, že to robíte. Akonáhle ma začnete využíva? vedome, všetko sa zmení. To je piaty krok k Bohu. Využívajte Boha. Povedz mi, ako to mám robi?? Nie je ľahké to chápa? týmto spôsobom. Musíš mi vysvetli?, čo to znamená využíva? Boha. Znamená to, že musíte využíva? všetky nástroje a dary, ktoré som vám dal. Musíte využíva? svoju tvoriacu energiu, ktorá vám umožòuje vytvára? vašu realitu prostredníctvom vašich myšlienok, slov a činov. Musíte využíva? svoju múdros?, ktorá vám umožòuje pozna? pravdu vo chvíľach, keï nie je dobré vychádza? z povrchného zdania. Musíte užíva? čistú lásku, ktorá vám umožòuje milova? druhých bezpodmienečne, bez toho, aby ste obmedzovali ich slobodu voľby. Musíte užíva? lásku, ktorá vám umožòuje pretvára? svoje Božie Ja podľa najkrajšej verzie tej najkrajšej predstavy, ktorú ste kedy mali o tom, kto ste. Vo vesmíre existuje božia sila a tá sa skladá z tvoriacej energie, vľúdnej múdrosti a čistej lásky. Keï využívate Boha, užívate tieto božie sily. „Kiež je božia sila s nami.“ Presne tak. Myslíš, že na to George Lucas prišiel náhodou. Myslíš, že ho tá myšlienka napadla z ničoho nič? K tejto myšlienke som ho inšpiroval ja, rovnako ako teraz inšpirujem teba. Preto teraz choï a rob to, k čomu si sa rozhodol. Začni meni? svet „silou“. A používaj k tomu Boha. Využívaj ma každý deò. Využívaj ma v tých naj?ažších i v tých najkrajších chvíľach, vo chvíľach strachu aj odvahy. Také chvíle prežuješ. A už si ich tiež prežil. Lebo pre všetko je ustanovený čas. Áno čas pre každú záležitos? pod nebesiami.... Pre čo je dnes čas? To je otázka. čo si praješ, aby sa dnes dialo? Všetko ste už prežili a je čas rozhodnú? sa, čo chcete prežíva? „teraz“.! Lebo v tomto okamžiku sa deje všetko, čo sa kedy dialo, čo sa deje a čo sa kedy stane. To je večný okamžik prítomnosti, čas nového rozhodovania Svet čaká na vaše rozhodnutie. Urobí to, k čomu sa rozhodnete. A vy sa rozhodnete realizova? to, čím ste. Tak to je. A dnes je čas prebudi? sa a uvedomi? si túto pravdu. Choï a hlásaj toto posolstvo: čas vašej spásy sa blíži. Lebo ste ma prosili, aby som vás „oslobodil od zla“, a ja to opä? robím. Opä? vám ponúkam svoje priateľstvo. Priateľstvo s Bohom. Som vždy s vami. Vždy.6. POMÁHAJ BOHUTýchto pä? krokov ... by mohlo zmeni? životy ľudí.... Nechápem, prečo potrebuješ pomoc. Myslel som, že nič nepotrebuješ. Nepotrebujem pomoc, ale mám z nej rados?, lebo vaša pomoc mi všetko uľahčuje. Uľahčuje? Nevedel som, že v Božom svete existujú stupne ob?ažnosti. V najvyššej realite neexistujú. V našom rozhovore používam výrazy, ktoré sú konzistentné s vašou ilúziou. Inakšie by sme spolu nemohli hovori?. Vôbec by si mi nerozumel.. Problém je v tom, že pre väčšinu vecí nemáte slová. A pre slová, ktoré máte, nemáte kontext. Práve na tento problém naráža duchovná a ezoterická literatúra, ktorá sa pokúša vysvetli? najvyššiu realitu nepresnými slovami vytrhnutými z kontextu. (Preto je toľko duchovných diel interpretovaných nesprávne. – Máš pravdu.) čo si myslel tým, že naša pomoc „všetko uľahčuje“? Tým som chcel poveda?, že keï mi pomáhate, uľahčujete všetko sebe. A ja som myslel, že si povedal, že tým uľahčujeme všetko tebe. V istom zmysle som to povedal a je to pravda. Ale tu sa opä? dostávame k nášmu problému s „kontextom“. Keï tak hovorím, prechádzam do kontextu najvyššej reality. V najvyššej realite mi pomáha to, čo pomáha vám, lebo v najvyššej realite sme totožní. Nie sme od seba vôbec oddelení. Také tvrdenie však nemá zmysel vo vašom iluzórnom svete. Počas tohto rozhovoru musím často prechádza? z jedného kontextu do druhého, aby som ti mohol vysvetli? veci, ktoré nie možné vysvetli? v kontexte vašej svetskej skúsenosti. Pre vas je ?ažké pochopi?, čo mám vlastne na mysli, keï hovorím, „pomáhajte Bohu.“ ...ale vysvetli mi, ako nám naša pomoc Bohu „všetko uľahčuje“? Aby si to pochopil, musíš vedie?, čo sa Boh snaží urobi?. Musíš vedie?, čo chcem. Myslím, že to viem. V každom okamžiku prítomnosti sa snažíš pretvára? sám seba. Snažíš sa pretvori? svoje ja podľa najkrajšej verzie tej najkrajšej predstavy, ktorú si kedy mal o tom, kto si. A robíš to skrze nás. V tom zmysle sme tebou. Sme súčas?ou Božieho tela. Sme Bohom. Zapamätal si si to dobre, môj priateľ. Opä? začíname hovori? jedným hlasom. To je dobré, pretože budeš jedným z mojich poslov; nebudeš obyčajným hľadačom svetla, budeš jeho nositeľom. A tak ti pomôžem najlepšie! Najlepšie ti pomôžem tým, že sa rozpomeniem, že som súčas?ou Božieho tela. Naozaj to chápeš. Chápeš tie najjemnejšie nuancie. Teraz ti poviem, ako môžeš pomáha? Bohu. Snaž sa ži? vedomým, harmonickým a užitočným životom. To dokážeš, ak budeš užíva? dary, ktoré som ti dal – tvoriacu energiu, vľúdnu múdros? a čistú lásku. Celú tvoju bytos? a všetko, čo z nej pochádza, som naplnil tvoriacou energiou. Myšlienky, slová a činy sú tri nástroje tvoriacej činnosti. Keï si to uvedomíš, môžeš rozhodova? o svojom živote, namiesto toho, aby si bol jeho otrokom. Život vychádza z tvojich úmyslov. Keï si to uvedomuješ, môžeš ži? uvážene. čo si myslíš, myslíš úmyselne. čo hovoríš, hovoríš úmyselne. čo robíš, robíš úmyselne. Keï ti potom niekto povie, „To si urobil úmyselne“. Bude to pochvala a nie vytknutie. Všetko, čo robíš, robíš úmyselne – a zmyslom tvojho života v každom okamžiku je prežíva? najkrajšiu verziu tej najkrajšej predstavy, ktorú si o sebe kedy mal. Keï užívaš svoju tvoriacu energiu, pomáhaš Bohu by? tým, čím je a čo chce prežíva?. Tvoju dušu som naplnil vľúdnou múdros?ou. Ak používaš tieto nástroje, žiješ harmonicky v každej situácii. Tvoja existencia je stelesnenou harmóniou. Ži? harmonicky znamená ži? v súlade s vibráciami každého okamžiku, miesta, človeka alebo situácie. Spieva? harmonicky však neznamená spieva? jednohlasne. Znamená to spieva? spoločne. Ak spievaš harmonicky, zmeníš spôsob, akým je pieseò spievaná. Pieseò sa stane novou piesòou. Stane sa piesòou duše, a žiadna pieseò nie je krajšia. Chovaj sa múdro v každom okamžiku. Všimni si, ako múdros? všetko mení. Múdros? máš vo svojej duši. Ja som ju tam vložil a ona ?a nikdy neopustila. Spoliehaj sa na òu v ob?ažných situáciách. Keï spoliehaš na svoju múdros?, spoliehaš na mòa. Keï používaš svoju múdros?, pomáhaš Bohu by? tým, čím je a čo chce prežíva?. Tvoje srdce som naplnil láskou. Láska je to, čo som ja a čo si ty. Tvoje srdce láskou preteká. Láska preniká celým tvojim ja. Tvoje ja sa skladá z čistej lásky. čistá láska je to, čím si. Keï vyjadruješ čistú lásku, prežívaš to, čím si. Láska je najväčší dar. Keï miluješ, vyzerá to ako by si dával dar druhým, a pritom ho dávaš svojmu ja. To preto, že nikto iný nie je. čistá láska ti umožòuje vidie? pravdu. Keï miluješ čistou láskou, žiješ životom, ktorý prináša úžitok všetkým. „Láskavos?“ sa pre teba stane dôležitým slovom. Naraz chápeš jeho hlbší zmysel. Láskavos? znamená nielen dobrotu, ale tiež rovnakos?. Ak žiješ životom čistej lásky, uvedomuješ si, že všetci ľudia sú rovnakí. Uvedomuješ si svoju jednotu so všetkým. A keï miluješ čistou láskou, pomáhaš Bohu by? tým, čím je a čo chce prežíva?. Bohu pomáhaš tým, že ho miluješ. Láska je výživou všetkého živého, preto si vezmi a jedz, lebo toto je moje telo. Všetci ste súčas?ou jediného tela. A je načase, aby ste si to opä? uvedomili. Nehovoril by som ti to, keby to nebola pravda. (....tvoje slová znejú tak symetricky.) Boh je symetrický. Boh je dokonalou symetriou. V chaose je poriadok. V Božom pláne je dokonalos?. Chápem to. Vždy som v Božom pláne videl dokonalos?.... teraz Neale hovorí o svojich zážitkoch s Joe Altonom a o tom ako sa od neho naučil určitým vlastnostiam. Dramaticky to zmenilo Nealov spôsob jednania s ľuïmi....“čože ty nevieš, čo chce každý človek?“ pýta sa Joe. „Každý chce by? vypočutý.“ Znela jeho odpoveï. ¼udia chcú, aby ich druhí vypočuli. A tiež si to zaslúžia. Joe nič nerozdával. Len vracal. čo dávame, to sa nám vracia. A teraz by som ti rád poveda?, čo možno neuvedomuješ. Keï používaš skúsenosti, ktoré si vtedy získal, využívaš Boha. Lebo si prijal dar, ktorý som ti dal a teraz ho odovzdávaš ľudstvu. Chápeš to? To je viac, než len zaujímavá príhoda. Nie je to obyčajná životná epizóda. To všetko si preži? chcel. A teraz nám to nerozprávaš bezdôvodne. Chceš zmeni? svoje ja a chceš zmeni? svet. Príbehy zo života rozprávaš nielen preto, aby si uspokojil zvedavos? čitateľov, ale tiež preto, aby si im pripomenul, čo aj oni vždy vedeli. A tu je tá symetria, tu je tá dokonalos? Božieho plánu: už pred tridsiatimi rokmi bolo tvojej duši jasné, ktorí ľudia, ktoré miesta a ktoré situácie ti poskytnú dokonalé zážitky, ktoré ?a pripravia na tvoju úlohu zmeni? svet. Tvoja duša tiež vedela, že svoje skúsenosti uplatníš o tridsa? rokov neskôr. Skutočne si myslíš, že sa niečo deje náhodou? Znovu opakujem, že Boží plán je dokonalý. Nič v tvojom živote sa nedeje náhodou. Nič. Nič sa nedeje bezdôvodne. Nič. Všetko, čo sa ti stane, ti dáva novú príležitos?. Dokonalos? každého okamžiku si nemusíš uvedomova?, ale to ho nerobí menej dokonalým. Každý okamžik je dar, čo ti prináša niečo užitočné. 06.-12.19.04 7.ÏAKUJ BOHU Tento krok k Bohu je takmer automatický. Keï urobíš prvých šes? krokov, siedmy príde celkom prirodzene. Prichádza nové rozhodnutie. Môžeš sa rozhodnú?, že so mnou naviažeš nový osobný vz?ah. Konečne môžeš prežíva? priateľstvo s Bohom. To chce každý človek. Zaiste každý, kto verí v Boha. Celý život sa snažíme by? tvojimi priateľmi. Nechceme ?a uráža?. Snažíme poteši? ?a, nájs? tvoje skutočné ja. Chceme, aby si ty našiel nás – skúšame všetko. Ale neurobili sme týchto sedem krokov...ale môžem sa ?a spýta? – k čomu je nutná vïačnos?? Prečo je tak dôležité, aby sme ti ïakovali? Prečo je to jeden z tých siedmych krokov? Si taký ješitný, že nám vezmeš všetko dobré, keï ti neprejavíme svoju vïačnos?? Musíme ti prejavova? vïačnos?, aby sme dostali všetko dobré? Nemusíte. Nič nevyžadujem. Mnohí ľudia, ktorí nie sú ani trochu vïační, sa majú dobre. Ja vašu vïačnos? nevyžadujem. Nepotrebujem ju k záchrane svojho ega. Vaša vïačnos? nie je podmienkou môjho dobrého vz?ahu k vám. Život vám ponúka dobré veci bez ohľadu na to, či ste vïační alebo nie. Ak ste však vïační, život vám dáva všetko rýchlejšie. Je to tak preto, že vïačnos? je stav bytia. Pamätám si : „ Myslenie je tá najpomalšia metóda tvorenia.“ To ma veľmi prekvapilo. To ?a prekvapi? nemalo. Vykonávaš všetky dôležité telesné funkcie, bez toho, aby si o nich premýšľal. Nepremýšľaš o tepe srdca, dýchaní alebo o mrkaní oka. Nepremýšľaš o potení. To všetko sa deje, pretože si človek. Už si to hovoril, že niektoré životné funkcie sa dejú automaticky na úrovni nášho podvedomia. Tvoríme najefektívnejšie na tejto úrovni? Nie. Najefektívnejšie a najrýchlejšie tvoríte na úrovni totálneho vedomia. Totálne vedomie je transcendentálnou jednotkou podvedomia, vedomia a nadvedomia. Je to úroveò za hranicami myslenia. Je to skutočný stav vášho bytia. Tento stav je tým, čím skutočne ste. Nie je ovplyvòovaný vašim myslením. Myslenie nie je prvotnou príčinou. Prvotnou príčinou je bytie. Teraz skúmame to najzložitejšie ezoterické poznanie. Odtiene začínajú by? veľmi jemné. Ale uvedom si, že tu začneme ma? ?ažkosti s jazykom. Budem musie? prechádza? z jedného kontextu do druhého, budem hovori? zo stanoviska najvyššej reality a potom sa znova vrátim do vášho iluzórneho sveta, ktorý je realitou, v ktorej teraz žiješ. čo povieš na tento výrok : Bytie je, myslenie činí. Hovorí mi to, že myslenie nie je činnos?, že to nie je niečo, čo sa deje. Je to bytie. Je to niečo, čo je - tak, ako to je. Myslenie je proces, „činnos?“, niečo, čo sa deje. Všetko, čo sa deje trvá určitú dobu. To, čo „je“, jednoducho je. V tomto okamžiku. „Nebude“ to; je to tu a teraz. Skrátka „bytie“ je rýchlejšie ako „činnos?“ a teda rýchlejšie než „myslenie“. A tu je ïalší výrok : Bytie je prvotná príčina. . čo ti to hovorí? Hovorí mi to, že bytie spôsobuje všetko. čo „som“, to prežívam. Takže to, čo si, ovplyvòuje to, ako myslíš. A myslenie je tvoriace. Ale môže myslenie ovplyvni? stav bytia? Myslím, že keï „som“ smutný, môžem zača? myslie? na príjemné a pozitívne veci a naraz môžem „by?“ š?astný. Hovoril si, že moje myslenie vytvára moju realitu. Ale vytvára tvoje myslenie tvoje skutočné bytie? Tvoje skutočné bytie je celé súcno. Všetko tvoje bytie je alfou a omegou, počiatkom a koncom všetkého. Ale tvoje myslenie o Bohu nevytvára Boha. Len ti umožòuje uvedomova? si Boha. Boh je. Boh je súcno. Boh je všetko. Boh je všetko čo kedy bolo, je a bude. Keï myslíš, nevytváraš súcno. Iba si vyberáš, ktorú jeho čas? chceš preži?. Všetko už je tu. Myslením nič nevytváraš. Iba prežívaš tú čas? súcna, o ktorej premýšľaš. Tvoje skutočné bytie, to, čím skutočne si, predchádza všetkému. Keï premýšľaš o tom, čím by si chcel teraz by?, vstupuješ do svojho skutočného bytia, do svojho totálneho ja a sústreïuješ sa na tú jeho čas?, ktorú teraz chceš prežíva?. Tvoje totálne ja obsahuje všetko. Tvoje totálne ja je tvoje š?astie i tvoj smútok. Áno, áno, to si mi už hovoril! Povedal si: „Si dole i navrchu, vľavo i vpravo, tu i tam, predtým i potom. Si veľký i malý, rýchly i pomalý, muž i žena. Si všetko, čo nazývaš dobrým a zlým. Si všetkým a nie je nič, čím by si nebol.“ Máš pravdu, už som to veľakrát opakoval. A teraz tomu rozumieš lepšie, ako si tomu rozumel kedy predtým. Je teda „bytie“ ovplyvòované „myslením“? Nie je. Vôbec nie. Si to, čo si, hoci si o tom myslíš čokoľvek. Môžeš však myslením vytvori? iný zážitok svojho bytia? Áno. O čom premýšľaš, to sa prejaví v tvojej prítomnej realite. Takže, keï si smutný a začneš myslie? na radostné a pozitívne veci, ľahko sa vrátiš k tej časti svojho ja, ktorá je š?astná. Skrátka sa pohybuješ od jednej časti svojho ja k druhej. Existuje však „skratka“ - a o tom tu hovoríme. Do akéhokoľvek stavu svojho skutočného bytia sa môžeš dosta? okamžite akonáhle si uvedomíš a prehlásiš, že taký stav existuje. „čo vieš, to existuje“. čo vieš o svojom skutočnom bytí, to je stav tvojho bytia v tomto okamžiku. Keï prehlásiš, čo vieš, tým to realizuješ. Tie najpôsobivejšie prehlásenia začínajú slovom „som“. Jedným z najznámejších je prehlásenie, ktoré urobil Ježiš : „Som cesta, pravda a život.“ Najvýznamnejšie takéto prehlásenie som urobil ja : Som to, čo som. Aj ty môžeš robi? takéto prehlásenia. Robíš to vlastne každý deò. „Som znechutený“ alebo „Som v tom až po krk“. To sú prehlásenia o stave tvojho bytia. Ak ich robíš vedome, žiješ uváženým životom. Pamätaj si, že ti radím, aby si žil... vedomeharmonicky užitočne Vedel si, že celý tvoj život je posolstvom? Každý tvoj čin je činom sebaurčenia. Každá tvoja myšlienka je nemý film na plátne tvojej mysle. Každé tvoje slovo je určené Bohu. Všetko, čo si myslíš, hovoríš a robíš, je správou o tebe. Preto považuj svoje prehlásenia za akési prehlásenie o stave Únie. Všetko, čo hovoríš je prehlásením o stave tvojho bytia. Prehlasuješ, ako na tom si. Hovoríš, „čím skutočne si“. Tvoje prehlásenie je najkratšou cestou k stavu tvojho bytia. Tvoje prehlásenia vyvolávajú tú čas? tvojho bytia, ktorú chceš v danom okamžiku prežíva?. Je to skôr tvoriaca činnos? myslenia. Bytie je tá najrýchlejšia metóda tvorenia. Lebo to, čo je, je v tomto okamžiku. Skutočné prehlásenie o stave svojho bytia robíš bez toho, aby si o tom premýšľal. Ak budeš o tom premýšľa?, v najlepšom prípade žiadúci stav bytia zdržíš a v najhoršom prípade poprieš. Ku zdržaniu dochádza preto, že premýšľanie trvá určitú dobu, kým bytie je okamžité. K popretiu môže dôjs? preto, že ?a premýšľanie o tom, čím chceš by?, často presvedčí, že tým nie si – a že sa tým nikdy nestaneš. Ak je to pravda, potom nie je nič horšie než myslie?! V istom zmysle máš pravdu. Žiadny duchovný majster nemyslí. To je premýšľanie o tom, čím je. Skrátka tým je. Akonáhle o tom začneš premýšľa?, nemôžeš tým by?. Môžeš to iba oddiali? alebo poprie?. Z toho vyplýva, že môžem by? zamilovaný, jedine keï som zamilovaný. Nemôžem by? zamilovaný, pokiaľ o tom premýšľam. Keï sa ma spýta človek, ktorý ma miluje, či som do neho zamilovaný, a ja mu odpoviem, že o tom „premýšľam“, najskôr sa mu to nebude veľmi páči?. Výborne! Chápeš to veľmi dobre. Ak ti nezáleží na tom ako dlho bude trva?, než začneš prežíva? to, čo chceš (napr.“ by? zamilovaný“), potom „môžeš o tom premýšľa?“, ako dlho chceš. Myslenie je veľmi mocný nástroj. Pochop to. Je to jeden z troch nástrojov tvorenia. (Myšlienka, slovo, čin) Dnes som ti ukázal ïalšiu metódu, ktorá ti uľahčí prežíva? svoj život. Táto metóda nie je nástrojom tvorenia. Je novým pochopením tvorenia : Nie je to proces vytvárania niečoho nového, je to proces uvedomovania si toho, čo sa už stalo - čo je, čo vždy bolo a čo vždy bude. Viem že to nie je jednoduché. Alebo lepšie, je to jednoduché, ale nie je to ľahké pochopi?. Pamätaj si toto: Bytie je okamžité. V porovnaní s bytím, je myslenie veľmi pomalé. Nech je tvoje myslenie hociako rýchlejšie, v porovnaní s bytím je vždy pomalé. Vysvetlím ti to na veľmi ľudskom príklade zamilovanosti. Spomeò si na okamžik, keï si sa zamiloval. V jednom kúzelnom okamžiku si si po prvý raz uvedomil svoju lásku. Ten pocit ?a naraz ovládol. Pozrel si sa na toho človeka naproti sebe a naraz si vedel, že ho miluješ. Bolo to veľmi náhle. Bolo to okamžité. Nebolo to niečo, o čom by si musel premýšľa?. Skrátka sa to „stalo“. Neskôr si o tom trebárs premýšľal. Možno si o tom premýšľal aj predtým - zaujímalo by ma, aké by to bolo, keby som miloval toho človeka – ale v tom okamžiku, keï si to po prvý raz pocítil vo svojom srdci, ten pocit ?a úplne ovládol. Stalo sa to tak rýchlo, že si o tom nemohol „premýšľa?“. Skrátka si zistil, že si zamilovaný. Môžeš by? zamilovaný ešte skôr, než ?a to napadne! A práve tak je to v prípade vïačnosti. Ak máš pocit vïačnosti, nikto ti nemusí hovori?, že by si sa mal cíti? vïačným. Jednoducho sa tak cítiš! Si vïačný skôr než ?a to napadne. Vïačnos? je stav bytia. Je mi jasne, že bytie je rýchlejšie než myslenie, ale stále neviem pochopi?, prečo mi vïačnos? prináša niečo rýchlejšie. Moment - práve ma napadá, že dostávam odpoveï...Povedal si, že vïačnos? je stav bytia, ktorý mi oznamuje, že už mám to, čo si myslím, že potrebujem. Inými slovami, ak za niečo ïakujem Bohu, namiesto toho, aby som ho o to žiadal, musím vedie?, že už to mám. Preto máme ïakova? Bohu. Lebo keï ïakujem Bohu, „som“ si vedomý, že mi už bolo dané všetko, čo potrebujem, aby som realizoval a prežíval to, čo som si zvolil. Ešte než požiadaš, vypočujem ?a. Áno, tak to je. Takže najskôr zo všetkého by sme mali ïakova? Bohu ! To vám môže pomôc?. Práve si odhalil veľké tajomstvo. Pokiaľ ide o sedem krokov k Bohu, je úžasné, že ich poradie možno obráti?. Ak ïakuješ Bohu, potom mu pomáhaš, aby ti pomohol. Ak pomáhaš Bohu, aby ti pomohol, potom ho využívaš. Ak využívaš Boha, potom ho prijímaš vo svojom živote. Ak prijímaš Boha, potom ho miluješ. Ak miluješ Boha, potom mu dôveruješ. Ak dôveruješ Bohu, potom ho iste poznáš. Teraz vieš, ako naviaza? priateľstvo s Bohom. Skutočné priateľstvo. Naozajstné priateľstvo. Praktické, fungujúce priateľstvo. ...rád by som zača? využíva? toto priateľstvo. Povedal si, že mi vysvetlíš, ako môžem vo svojom každodennom živote uplatòova? múdros? obsiahnutú v Hovoroch s Bohom Preto si naviazal priateľstvo s Bohom. Tvoje priateľstvo ti pomôže zapamäta? si tieto veci. Uľahčí ti každodenný život a umožní ti by? tým, čím skutočne si. To je tvoja najväčšia túžba. A ja som vymyslel dokonalý systém, ktorý ti pomôže realizova? všetko, po čom túžiš. Všetky tvoje túžby sa realizujú v tomto okamžiku. Jediný rozdiel medzi nami je v tom, že ja to viem. V okamžiku totálneho poznania (ktoré môže prís? každú chvíľu) sa budeš cíti? ako ja : ja som stále radostný, láskyplný, prijímajúci, prajúci a vïačný. To je pä? postojov Boha a ja som to sľúbil, že ti v tom dialógu ukážem, ako ich používa?, aby si dosiahol Božstvo.... Týmto sa končí naša niekoľkomesačná cesta myšlienkami z knihy N.D.Walscha : Priateľstvo s Bohom. Ako vidíte, siedmymi krokmi k Bohu sa kniha nekončí, pokračuje vysvetlením piatich postojov Boha. Môžete si o tom prečíta? priamo v knihe, pokiaľ ste si ju už kúpili. Môžeme vám dokonca túto, aj iné knihy zadováži? a za pomerne nízku cenu. Predaj sa uskutoční cez firmu Ekokvalit - odkaz v záhlaví - Knihy. |
||