SMR? AKO RODENIE SA DO NOVÉHO ŽIVOTA (Poznanie seba samého ako transcedentálne svetlo)Aj keï čitateľ nasledujúcim riadkom celkom neporozumie, aj keï ich celkom neprijme, predsa sa po prečítaní všetko uloží v jeho vyššom vedomí, odkiaľ to príde ako pomoc v poslednej hodine. Keï som pracovala v nemocnici, videla som, že veľa ľudí sa bálo smrti. Poznala som, že mnoho ľudí nemá zodpovedanú otázku pokračovania života. Keï sa umierajúci snaží udrža? pri živote v tele, rastie strach zo smrti a dochádza ku smrteľnému zápasu. Svojej jasnovidnej médiumite vïačím za odhalenie zaujímavých zážitkov a pohľadov na priebeh umierania. To môže by? prospešné aj pre iných ľudí. Máme sa nauči?, čo sa deje v hodine umierania, aby sme ovládli strach zo smrti – alebo ešte viacej : tešili sa na najväčšiu cestu nášho života, radostne, predpojato a plní nádeje. Zo všetkých dôb sú správy o ľuïoch, ktorí prekročili prah mieru a hlbokého súladu. A boli a sú kultúry, v ktorých odchod človeka nebol, či nie je smútkom, ale radostnou oslavou a pozostalí ïakujú Bohu, že duch zomrelého sa mohol zbavi? pút tela. Odvažujem sa tvrdi?, že v Novom Veku sa toto chovanie voči smrti presadí aj u nás. Vnútorný mier a súlad sa nezíska až v poslednej chvíli pri umieraní. Die?a nepozná strach pred smr?ou, pokiaľ mu to nevštepujeme, ale má schopnos? prijíma? smr? ako prirodzené dianie k ïalšej existencii. Príprava na smr? musí zača? už v detstve. Práve malé deti, ktorých spomienky na život pred narodením ešte nie sú potlačené, majú viacej pochopenia pre veľké kozmické vz?ahy ako dospelí. Je pravda, že získa? správny vz?ah k smrti ako mosta svetla, nie je možné pre človeka žijúceho v kultúre, ktorá chápe smr? ako niečo strašné. Je možné konštatova?, že ľudia, ktorí sa snažia o svoj duševno – duchovný vzrast a vnútorné vedomie, nadobúdajú aj iný vz?ah ku smrti. - Vlastne sa dá poveda?, že múdry sa pozná podľa toho, že stratil strach pred smr?ou. Poznanie o zmysle života a smrti nemožno nadobudnú? rozumovou činnos?ou. To pozná len skutočne hľadajúci, ktorý pre to vytvoril podmienky – predpoklady. - Nie je podstatné, aká duchovná cesta sa zvolí (či meditácia, kontemplácia, správna modlitba, joga, autogénny tréning, alebo pozitívne myslenie), dôležité je vytrva?. - Pripravi? sa na smr?, neznamená stále na òu myslie?, ale pomocou duchovnej cesty sa s òou zoznámi? a bez bázne prechádza? k novému zrodeniu. Na tomto mieste je treba poïakova? dr. Elisabeth Kubler-Rossovej, jej hodnotnému bádaniu a a publikáciám o umieraní. Sprevádzala tisíce umierajúcich na ich „poslednej“ ceste. Jej zásluhou sa táto téma dostala na verejnos?. Mnohým ľuïom to umožnilo kľudnejšie umierania. Doktorka popisuje, že niekto, kto už pred sebou vidí smr?, prechádza piatimi fázami:1.Nechce ju vzia? na vedomie 2.Hnev. 3.Vyjednávanie. 4.Depresia. 5.Súhlas. Dr.Kubler-Rossová hovorí, že nie v každom prípade sa prechádza všetkými týmito fázami. Spozorovala som, že ľudia, ktorí sa na smr? pripravovali, mohli hneï prís? na stupeò nádeje a súhlasu, bez prežitia predchádzajúcich fáz. čím väčšia je pripravenos? (vnútorná) k odloženiu tela ako odevu, tým väčšia je otvorenos? pre pomoc prichádzajúca z ïalších dimenzií. čitateľom kladiem na srdce, aby hľadali duševný kontakt ku svojim pomocníkom v duchovných dimenziách. Nie je dôležité akou formou sa to deje, či sa hovorí o anjelovi strážnom alebo o vnútornom hlase. V každom prípade do podvedomej roviny jednotlivca sa dostáva príprava na smr?. Ako prípravu na umieranie môžeme občas vyjadri? ako modlitbu toto: „Bože Otče, dovoľ, nech z tvojho svätého Ducha milos? do mòa vteká, aby som sa mohol uči? opusti? tento svet, ku ktorému som pripútaný mojim vývojom“. Tieto slová sú vibrácie prúdiace do astrálneho sveta, kde sú skúmané. Ak vychádzajú z čistého srdca, prúdi energia tejto modlitby spä? k človeku a rozloží obavy nielen tohto života, ale všetkých životov. Obavy, ktoré nevedomou formou energie pôsobia v tele. Najlepšia pomoc pre očakávanie smrti je kľudné svedomie. ¼udia so zlým svedomím spotrebujú zbytočne veľa energie. 1.Keï sa každý večer zamyslíme nad prežitým dòom, naučíme sa ži? vedomejšie. 2.Tiež odporúčam lúči? sa s každým človekom, ako by sme ho videli naposledy. I toto, pokiaľ sa to robí celý život, je skutočne nepredstaviteľná príprava na smr?. Než nastane smr?, začne umierajúci vníma? mimo svojich zmyslov. čakry sa otvárajú ako kvety. Nezávisle na piatich telesných zmysloch, začína umierajúci nazera? do sfér astrálneho sveta. Nevedomí ľudia potom často hovoria, že pacient blúzni, nie je pri zmysloch. Ale koľko ľudí už zažilo, že umierajúci vyslovoval mená dávno zomrelých známych a príbuzných a viedol s nimi pravidelné rozhovory. Potom zjavne odpovedajú na tieto otázky a podľa ich pohľadu, smerujúceho na jedno miesto v miestnosti, možno spozna?, že vidia niečo, čo je pre iných neviditeľné. Umierajúci sú do rozhovoru tak zabraní, že náhle gestikulujú a pohybujú pažami , čo skôr následkom choroby nemohli robi?. ¼udia, ktorí toto nevedia pochopi?, horia, že umierajúci sa vracia do svojho detstva a nechápe, že príbuzní už dávno zomreli. Týmto „neviditeľným stretnutiam“ v hodine smrti môže prís? pomoc, ako uvediem na dvoch príkladoch : 1.príbeh : Jeden zážitok pri posteli zomierajúceho je pre mòa nezabudnuteľný. Jedna moja milá známa, ktorá mala rakovinu, ležala už tri mesiace v nemocnici. Pravidelne som ju navštevovala. Je telesný a duchovný stav už bol taký zlý, že čiastočne stratila vedomie. Jej veľké bolesti lekári utišovali morfiom. Vôbec nebola schopná sa narovna? v posteli alebo niečo pre seba urobi?. Pri mojich návštevách sa stávalo, že sem tam otvorila oči a poznala ma. Ale silu k hovoreniu už nemala. Sedávala som pri jej posteli a držala ju za ruku a hovorila k nej o nastávajúcej smrti. Z jej vzrastajúceho nepokoja som spoznala, že sa smrti bála. Jej stav sa viditeľne zhoršoval. Raz popoludní mi telefonovali, aby som umierajúcu známu navštívila. Keï som vstúpila do miestnosti, prevracala sa v posteli sem a tam a vydávala hlásky strachu. Nemohla hovori?, ale poznala môj hlas. Povedala som jej, že pri nej zostanem tak dlho, dokiaľ neprejde do ïalšieho života. Po pol hodine sa náhle obnovil jej život, ohrozený zadusení. A keï to pominulo, ležala vyčerpaná na svojom podhlavníku. Po chvíli celkom nečakane otvorila oči. Uprene hľadela na stenu oproti a hovorila najprv zmätene a nezrozumiteľne. Bola veľmi vzrušená. Pýtala som sa jej čo vidí. Hoci pred tým veľa týždòov nerozprávala, povedala mi mená svojich dvoch sestier a otca. „Prišli si po mòa“, opakovala stále. Povedala som jej, že teraz nemusí ma? obavy, pretože jej príbuzní pomôžu pri prechode do budúceho života. Po tvári jej tiekli slzy a celé jej telo sa chcelo. Akoby povzbudená neviditeľnou silou sa náhle posadila, roztiahla paže a povedala neviditeľným príbuzným : „Poïte sem tu, vidíte ma?“ Hlboko vydýchla a jej telo bez života padlo spä? do perín. Pocítila som v miestnosti strašnú prázdnotu. 2.príbeh : Pred časom ma navštívila jedna dáma, ktorá sa v jasnovidnom zasadaní chcela dozvedie?, či je z duchovného sveta možná nejaká pomoc pre jej umierajúceho otca, ktorý sa obáva smrti. Telo chorého bolo chorobou tak zničené, že lekári nechápali, ako môže ešte ži?. Jeho rozum nebol zahmlený. V stave podobnom tranzu som náhle uzrela jeho dávno zomrelého brata, ktorý mi povedal i svoje meno. Mohla som dáme oznámi?, že on bude o svojho brata sa stara? v hodine umierania. Nasledujúceho dòa o 20 tej hodine bude jeho život ukončený. Rovnako som mohla dáme poveda?, že jej umierajúci otec v danú dobu uvidí svojho brata. Tiež som ju požiadala, aby otcovi povedala, že pri prechode jeho dych prejde do astrálneho tela. Pri odchode bola dáma upokojená a potešená. O dva dni neskôr mi zavolala a poïakovala za pomoc, ktorá umožnila jej otcovi nastúpi? dlho očakávaná smr? bez obáv. Pred smr?ou hovoril hlasno so svojim zomrelým bratom a o 23 tej hodine, ako bolo oznámené, prekročil prah Zeme. Pri zasadaniach nemôžem, ani nechcem hovori? presnú dobu odchodu. V tomto prípade bola výnimka konkrétnej pomoci pri umieraní. Podľa môjho náhľadu nemá človek právo predchádza? boží plán, lebo toto oznámenie môže vzbudi? len obavy a nepredstavuje pomoc. V nemocniciach vo viacerých prípadoch odstavujú umierajúceho do kúpelne čo do márnice. To ma zarmucuje. Akou veľkou pomocou pre umierajúceho by bolo, by sa s ním otvorene hovorilo o smrti, modlilo sa s ním alebo mu bolo umožnené poslúchanie kľudnej, miernej, vhodnej hudby. Aj zvuky sú vibrácie, ktoré umožòujú uvolnenie tela a zrodenie do nasledujúcej formy života. - Príbuzní a priatelia umierajúceho mu môžu uľahči?, ale aj s?aži? jeho posledné hodiny. - Iste že je nám smutno, keï strácame milého človeka. Ale uvedomme si, že on nám je iba zverený, nie je našim vlastníctvom. - To nie je „môj muž“, to nie je „môj syn“. Žiadny človek nepatrí inému, pretože každý človek je stvorením božím. - Snaha zadrža? umierajúceho je snahou udrža? vlastníctvo. Len z nezištnej lásky nám vyrastie vo všetkých situáciách života a smrti vnútorná sila k neseniu straty milého človeka. Pri mojich jasnovidných sedeniach mi duše z astrálneho sveta nespočítateľne krát šeptali, že smútok pozostalých ich nemôže spasi?, nemôže im nijako pomôc?. Myšlienky smútku pretekajú astrálnym telom zomrelého ako negatívne energie a bránia jeho postupu. Energia smútku je ako magnetický prúd, ktorý astrálne telo zomrelého stále pri?ahuje spä? do pozemských sfér. To zomrelému spôsobuje duševnú boles? a narušuje to aj jeho slobodný vývoj. Ku koncu tejto kapitoly odporúčam čitateľom meditáciu, ktorou sa môžu zjednoti? s myšlienkou smrti. - Stačí, keï to urobíte raz do roka. V dobe Veľkej noci sú na to najvhodnejšie kozmické vibrácie. - Pre meditáciu si zvoľte miesto, kde môžete nerušene meditova? asi 20 minút. Môžete si k tomu pusti? kľudnú tichú hudbu. Posaïte sa pohodlne na stoličku, oprite sa a zavrite oči. - Vedome vdychujte pokoj, mier, súlad a všetko za?ažujúce vydychujete. Robte to tak dlho, kým vaše telo nedosiahne úplný pokoj. - Pokúste sa predstavi? si, že vesmír vás pomaly zahaľuje. Ïalej si predstavte, že na obzore vychádza hviezda. - Každý iný vystupujúci pocit a každú inú myšlienku odkladajte pomocou vašej predstavivosti do bodu priamo pod hmlou. Ïalej nerobte nič len tam odkladajte každú myšlienku. - Po istej dobe začnete poci?ova? váš stred, súlad, mier a kľud vás celkom zahalí. Teraz sa upnite na hviezdu na obzore. Budete stále kľudnejší a získate pocit, že ste stále ľahší. - Všetky obavy sa zmenia v súlad, kľud a mier. Vidíte len hviezdu a cítite sa zahalení vesmírom. Vaše telo je príjemne teplé a každým dychom sa prehlbuje váš stav kľudu. - Nespúš?ajte hviezdu z očí. Zvoľna pochopte pozadie a Vesmír, nekonečné svetlo a mier začnú na vás prúdi?. Nechajte to na seba pôsobi? a sami sa teraz snažte prúdi?. Stávate sa chvením a svetlom a prelamujete hranicu tunajšieho. - Cítite sa nekonečne v bezpečí. Hlboká rados? a vnútorné vedomie o prepustení, keï k tomu bude zrelá doba, naplní vašu bytos? dôverou a silou. - Stávate sa znalým a pripraveným na každú minútu života. V tomto vedomí zostaòte niekoľko minút. Mier je vo vás a okolo vás. Mier prúdi do vás a z vás. Potom hlboko vydýchnite a vrá?te sa do vášho denného vedomia. Zdroj informácií: Silvia Williamsová – r. 1986 Poznanie seba samého ako transcedentálne svetlo.Keï dokážete pozera? sa očami svojej duše, pochopíte, že smr? nie je nič iné ako oslobodenie od všetkého, čím vás obmedzuje fyzické telo, aby ste ju mohli nasledova? do jej pravého domova. Prechod z pozemského tela do tela svetla je najdôležitejším okamžikom celého vášho života. Stretnete sa v òom so svojim Solárnym anjelom. Anjeli božskej lásky budú s vami a ïalšie anjelské bytosti okolo vás budú doprevádza? vaše nanebovstúpenie nadpozemskou hudbou. Jasne uvidíte ich telá svetla a počujete ich piesne radosti. Privíta vás aj váš osobný duchovný učiteľ. Budete pokračova? v prijímaní anjelského svetla a sami budete šíri? svetlo duše, kade pôjdete. Po prvý raz poznáte, kým ste v skutočnosti - dušou nadpozemského, všetko presahujúceho svetla a nekonečnej krásy, svetelným bodom, ktorý je súčas?ou väčšieho svetla. Nájdete sami seba v mohutne pulzujúcom tepe srdca jedinej tvorivej bytosti, ako prúd milujúcej energie vo vnútri prúdenia božskej lásky. Pre každého z ľudí platí, že hmotné telo sa nakoniec vyčerpá, keï už nedokáže udrža? dostatok svetla pre rozvoj svojej duše a uskutočnenie jej cieľov. Keï sa vydávate spoločne so svojou dušou na svoju poslednú cestu za jej ïalším poslaním, rozhodnite sa, že si budete vnútorne dobre uvedomova?, že opúš?ate svoje fyzické telo. Budúce telo, ktoré bude slúži? k ïalšiemu rozvoju vašej duše, bude odráža? jej žiarivé svetlo a lásku oveľa lepšie než predošlé. LaUna Huffines - 2004 |
||