|
T R A G É D I A
Tu je otázka i odpoveï - pokiaľ vás zastihla nejaká tragédia. Predpokladám, že sa bude vz?ahova? aj na váš problém.
Milý Neale Donald Wasch, patrím k ľuïom, pre ktorých ste napísali HSB I. Nedozvedela som sa skoro nič nové, ale bolo úžasné číta? v knihe to čomu verím. Cítila som, že som na správnej ceste. , ale naraz ma život zaskočil. Lekárske vyšetrenie zistilo, že sa rakovina môjho syna rapídne zhoršuje a že je nutné vykona? radikálny zákrok. Zabudla som na svoju vieru a zúfalo potrebujem múdre slovo. Prechádzam krízou viery a je pre mòa veľmi ob?ažné uvolni? sa a nemyslie? na synovu chorobu. Ïakujem vám a čakám na odpoveï, RuthAnn, OR
Milá RuthAnn, ïakujem vám za úprimný popis toho, čím dnes prechádzate. Podľa môjho názoru si teraz musíte uvedomi? dokonalos? všetkého. Dobre viem, že je ?ažké vidie? dokonalos? v utrpení, najmä keï trpí veľmi blízky človek. Je ?ažké vidie? dokonalos? v odchode blízkeho človeka z tohoto života do života budúceho. Pred troma dòami som sa dozvedel, že môj brat zomrel na infarkt. Veľmi ma to prekvapilo. Som veľmi skľúčený a posledné dni premýšľam o živote a smrti a o význame všetkého.
Obávam sa, že váš dopis je pre mòa väčšou útechou, ako bude moja odpoveï útechou pre vás. Donútila ste ma totiž premýšľa? o dokonalosti, ktorá prestupuje životom každého človeka. Keï som hľadal slová, aby som vám mohol odpísa?, našiel som odpoveï sám sebe. Tá odpoveï znie: V Božom svete nie je nič, čo by nebolo úplne dokonalé. Všetko sa deje podľa dokonalého plánu. Každá duša je nezávislou entitou, ktorá pre seba vytvára presne to, čo chce prežíva?. To platí aj o prechode z tohoto života do života budúceho. Keï stratíme blízkeho človeka, je pre nás veľmi ob?ažné veri? v dokonalos? Božieho poriadku. Viem však, že duša nikdy neurobí nič, čo by jej bránilo v dosiahnutí jej cieľa. Týmto cieľom je evolúcia. A niekedy si neuvedomujeme potreby svojej duše ani spôsob, akým sa rozhodla vyvíja?. Na vedomej úrovni to často nemá žiadny zmysel.
Vnútorný kľud nájdeme iba vtedy, keï si uvedomíme, že všetko prichádza v pravý čas. Náš pokoj sa ešte prehåbi, keï prestaneme lipnú? na určitých výsledkoch. Raz som niekde počul vetu: "Boh už dlho neurobil chybu." Tomu skutočne verím aj v situáciách, keï to je veľmi ob?ažné, ako napríklad vo chvíli, keï som sa dozvedel o neočakávanej smrti svojho brata, s ktorým som hovoril pár dní predtým. Bol som ohromený a otrasený práve tak, ako ste musela by? ohromená vy, keï ste sa dozvedela o zhoršení synovej choroby.
Obaja teraz máme príležitos? pozna? najhlbšiu pravdu. Túto príležitos? nám dáva každý náš zážitok. Každý zážitok je vytvorený presne za tým účelom. Preto si na diaľku podajme ruky v tej chvíli, keï naša viera prechádza ?ažkou skúškou. Spojme sa v našej najkrajšej myšlienke. Uvedomme si, že Boh je Bohom lásky, ktorý nám praje len to najlepšie. Poïakujme mu za dokonalos? tohoto okamžiku. Som s vami vo svojom srdci i vo svojej mysli. A teraz mi dovoľte, aby som vám povedal jeden príbeh:
Helena bola jednou z účastníkov nášho seminára v Estes Park v Coloradu, ktorý sa konal v posledný týždeò roka. Večer pred našim silvestrovským obradom zdvihla ruku a požiadala o mikrofón.
"Tento týždeò som počula veľa o tom, že by sme mali každý deò hovori? s Bohom, ktorý je našim najlepším priateľom. Keby som s ním však teraz hovorila, povedala by som mu, že sa na neho strašne hnevám."
"To je v poriadku", povedal som. "Boh sa s tým dokáže vyrovna?. Ale je vám dobre?"
"Nie." Odpovedala roztraseným hlasom.
"A prečo sa hneváte na Boha?"
Helen sa zhlboka nadýchla. "Pred 25 rokmi sme adoptovali môjho chlapca. Pä? rokov sme sa snažili ma? die?a, ale zdalo sa, že nikdy nebudeme rodičmi. čas utekal a tak sme adoptovali Billyho. O tri týždne neskôr som zistila, že som tehotná. Narodil sa nám syn a tak sme vychovávali dvoch chlapcov. Prvému synovi sme neskôr povedali, že sme ho adoptovali. Chceli sme, aby poznal pravdu. Povedali sme mu, že ho milujeme rovnako ako jeho brata a vedeli sme, že mu to svojim chovaním dokazujeme.
Nejaký čas bolo všetko v poriadku. Až jedného dòa prišiel osem ročný Billy zo školy veľmi rozhnevaný. Niekto ho asi vysmieval. Viete aké sú deti. Vedia by? veľmi kruté.
Billy prišiel domov rozhnevaný a chcel vedie?, prečo sa ho matka vzdala. A tiež ju chcel okamžite vidie?.
Cítila som sa strašne. Bola som zarmútená, lebo som sa považovala za jeho matku. Spomenula som si, ako som mu vymieòala plienky, ako som sa oò starala, keï bol chorý, a ako som robila všetko, čo robia matky, a mrzelo ma, že ma Billy už nepovažuje za svoju matku.
Ale pochopila som to - musela som to pochopi? - a sľúbila som mu, že sa s matkou stretne, keï bude starší, pokiaľ bude ma? stále ešte záujem. Sľúbila som mu, že urobím všetko pre to, aby sa stretli.
Billy sa upokojil, ale zdalo sa, že svoj hnev nikdy neprekonal. Mal ho v sebe po celý zbytok svojho detstva a v rokoch dospievania. Boli to veľmi ?ažké roky.
Keï bol Billy starší, dohodli sme sa, že keï mu bude dvadsa?jeden, začnem hľada? jeho matku, ak si o bude pria?. Počas dospievania mi tento sľub niekoľko krát pripomenul.
Konečne prišli jeho 21. narodeniny. Niekoľko dní po narodeninách prišiel o život pri automobilovej nehode."
Všetci prítomní sa prekvapene nadýchli. Helen sa rozhnevala.
"A teraz mi povedzte", vykríkla, " ako by niečo také mohol pripusti? milujúci Boh? Práve, keï sa Billy mal stretnú? s matkou a keï sme mohli zmierni? napätie, ktoré jeho túžba vyvolávala v našom vz?ahu. Povedzte mi, prečo to Boh urobil?"
V miestnosti zavládlo hrobové ticho.
Nevedel som, čo poveda?. Chvíľu som sa díval na Helen, potom som zavrel oči a načúval svojim myšlienkam. "Tak dobre, Bože, to stačí. Neviem, čo na to poveda?. Musíš mi pomôc?."
Naraz som otvoril oči a hlava mi začala preteka? myšlienkami. Ešte než som si uvedomil, čo hovorím, vyriekol som tieto slová, ktoré som počul v hlave :
"Billy zomrel v 21 rokoch, pretože ste mu sľúbila, že sa v jeho 21 rokoch stretne s matkou - a matka už nebola na tomto svete."
Všetci prítomní sa opä? nadýchli prekvapením. Niekto zašeptal. "áno". Niekto sa rozplakal.
Ja som pokračoval.
"V Božom svete neexistujú náhody. Narodil sa vám syn, hoci sa zdalo, že sa to nikdy nestane, pretože existoval plán - širší plán. Tento nádherný dar ste dostali za to, že ste bola ochotná da? Billymu domov, vychováva? ho a stara? sa oò ako o vlastného, dokiaľ sa nestretne so svojou matkou. Deò jeho smrti bol najš?astnejším dòom jeho života. Billy vám je neskonalo vïačný za to, že ste mu umožnila dočka? sa toho dòa. Jeho vïačnos? vás navždy spája. Boží plán je dokonalý v každej životnej situácii. Za akýchkoľvek okolností. Naša príležitos? je v tom, že si to uvedomíme. V tom je naša spása. Koniec utrpenia a bolesti."
Helenina tvár sa náhle rozžiarila. Zmizlo z nej všetko napätie. Po prvý raz za celý týždeò vyzerala uvolnene. Po tvári jej tiekli slzy a jej žiarivý úsmev naplnil celú miestnos?.
Tento príbeh som vám vyprával preto, aby ste vedeli, čo Helen a všetci účastníci seminára už vedia. Prezradím vám kúzelné zariekadlo, ktoré nám dalo nebo. Toto zariekadlo rozpúš?a zármutok, zlos? a všetky negatívne emócie. Tu je : UVEDOMUJTE SI DOKONALOS? VŠETKÉHO A funguje to? Skutočne to funguje? Na Silvestra mi Helen dala túto báseò, ktorú napísala deò pre tým, keï sa vrátila z prechádzky pod jasnou coloradskou oblohou. Prišla som sem s ?ažkým srdcom, so srdcom, ktoré sa bálo plaka?. Je to už tri roky, čo Billy odišiel, a ja som sa s ním nemohla ani rozlúči?. Stála som pri jeho hrobe a nemohla ani plaka?. Urobili sme dohodu, povedala som mu, a ty si ma opustil. Je to už tri roky, čo Billy odišiel, a Boh nepovažoval za vhodné uteši? moje srdce a da? mi slzy. A potom Boh prehovoril. Povedal mi, že sa snažil, ale moje srdce bolo zatvorené a ja som nepočula jeho tichý vzdych. Hoci to bol len Neale, ktorého hlas mi priniesol túto správu z neba, moja duša dnes počula Božie slová a moje oči teraz môžu plaka?. Šla som sa prejs? v túto hviezdnatú noc. Konečne prišiel čas, aby som sa pokúsila oslobodi? svojho syna. Prišiel čas, aby som sa rozlúčila. A keï som to urobila... ...po oblohe preletel meteor. |
||