| INTELIGENTNÝ VESMÍR „Konečne potom fyzikov i astronómov čím ďalej tým viacej zaráža zistenie, že mnoho fyzikálnych veličín je v podivuhodnom vzťahu k obyčajnému faktu, že my ľudia na Zemi môžeme existovať. Ukazuje sa totiž, žeby stačilo veľmi nepatrne zmeniť hodnoty niektorých fyzikálnych konštant (konštanty gravitačné, Planckove, jemnej štruktúry, pomer hmotnostnosti neutronu a protonu, rýchlosti svetla atď), aby sme dostali vesmír síce fyzikálne možný, no celkom určite bez života, a najmä mysliaceho života.“ (Jiří Grygar . Vesmírná zastavení) Antropický princíp Zisteniu, že náš vesmír je usporiadaný práve tak, aby v ňom mohol vzniknúť inteligentný život, sa hovorí antropický princíp. Predstavte si, že ste študentami teoretickej fyziky v poslednom semestri štúdia. Vaši profesori vám počas štúdia oznámili všetky známe poznatky o vesmíre a dali vám k dispozícii tie najmodernejšie počítače i programy pre modelovanie vzniku rôzunych typov vesmíru. Doteraz vám však neoznámili žiadne hodnoty fyzikálnych konštant. Vašou úlohou pri záverečnom teste je teraz tieto konštanty vypočítať. Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto úloha je nezmyselná, pretože do fyzikálnych rovníc sa dá zapísať nekonečné množstvo hodnôt konštánt. Prečo by napríklad konštanta rýchlosti nemohla mať hodnotu trebárs 500 km/s alebo len 100 km/hod? Principiálne tomu predsa nič nebráni. Napriektomu je tu jeden „malý“ rozdiel. Ukazuje sa, že pokiaľ by fyzikálne konštanty boli hoci len trochu iné, než sú, mohol by síce vzniknúť nejaký vesmír, ale celkom iste by sa v ňom nemohol vyvinúť život, a to predovšetkým mysliaci život. Pri inom nastavení základných fyzikálnych konštánt by sa napríklad nemuseli objaviť rovnaké typy interakcií (vzájomné pôsobenie), vesmír by nemusel byť taký homogénny, aký je. Nemuseli by vzniknúť hviezdy a planéta, ani široké spektrum prvkov, ktoré poznáme. Nemuseli by ani vzniknúť zložité zlúčeniny nutné pre vznik foriem života, ako ich poznáme. Tiež by sa mohlo stať, že by skrátka na vznik mysliaceho života pri inom spektrte fyzikálnych konštánt nebolo dosť času. Principiálne teda k tomu, aby naši študenti fyziky dokázali veľmi presne stanoviť všetky fyzikálne konštanty „stačí“, aby si uvedomili, že existujú. Je veľmi zaujímavé a pozoruhodné, že z obyčajného faktu, že existujeme, by sme teoreticky mohli celkom presne odhadnúť hodnoty mnohých fyzikálnych konštánt, i keď prakticky to samozrejme tak ľahké nie je. Pravdepodobnosť žeby vesmír náhodne vznikol v pre nás prijateľnej a obývateľnej forme, je podľa súčasných vedných poznatkov zanedbateľne malá. Tak malá, že ju snáď ani nie je možné číselne vyjadriť. Vysvetlenie formou neuveriteľnej náhody alebo toho, že existuje nekonečne mnoho vesmírov s rôznymi fyzikálnymi zákonitosťami a my existujeme práve v jednom takomto vesmíre, kde sú podmienky vhodné pre život, nie sú ani presvedčivé, ani prínosné. Skôr sa snažia „zaplatať“ trhlinu v inak vedecky pomerne ucelenom popise vesmíru. Je ovšem tiež pravda, že keby tento vesmír bol iný, zrejme by sme tu neboli a nepozorovali by sme ho. To znamená ani náhodný vznik vesmíru vesmíru vhodného pre existenciu ľudí nemožno vylúčiť. Ak odmietneme pravdepodobnosť náhodného vzniku antropického vesmíru a pokiaľ sa nebudeme odvolávať na teóriu mnohých vesmírov, musíme pripustiť, že naša existencia je produktom javov a zákonitostí, ktoré ešte príliš dobre nechápeme.Skoro to vyzerá, ako by si „vesmír“ vznik života a existenciu ľudí dopredu naplánoval. Pokiaľ sa život vyvinul vo vesmíre len celkom náhodou, potom existencia ľudí v tomto vesmíre predstavuje iba bezvýznamnú anomáliu, ktorá sa už nikdy viac nemusí opakovať. To, že sa nám vesmír javí, ako by vznik mysliaceho života pripravil a naplánoval, je možné vysvetliť tak, že keby bol vesmír iný, celkom iste by sme neexistovali a nemohli by sme ho preto ani pozorovať. Ale ak život nevznikol náhodou, potom sa však musíme pýtať, prečo tomu tak je. Bol snáď náš vesmír stvorený? Existuje nejaká vyššia nadčasová Inteligencia, ktorá stvorila náš svet? Malé i veľké svetové náboženstvá sú o tom presvedčené Je to však pravda? Astronómovia tvrdia, že pokiaľ bol náš vesmír stvorený, tak od chvíle stvorenia sa vyvíja v súlade s fyzikálnymi zákonmi bez pozorovateľných „nadprirodzených“ zásahov do jeho vývoja. Jedným skutočne sporným miestom tohto tvrdenia je proces vzniku a vývoja života na Zemi, ktorý je rovnako buď dielom neuveriteľnej zhody náhod alebo vznikol v dôsledku tvoriaceho zásahu onej vyššej Inteligencie. Naskytá sa otázka, či táto vyššia Inteligencia má „nadfyzikálny“ charakter alebo či je súčasťou vesmíru ako takého a princípov, ktoré v ňom platia. Osobne sa domnievam, že ak existuje táto vyššia kozmická Inteligencia, potom je skôr spätá s fyzikálnou štruktúrou vesmíru a fyzkálnymi procesmi v ňom prebiehajúcimi než “nadfyzikálnou nadskutočnostou“. To znamená, že pôsobí v rámci fyzikálnych zákonov. A podstata jej existencie spočíva na rovnakom základe ako čokoľvek iné na svete. Tento názor veľmi pekne vyjadril teológ Paul Tillich slovami: Ak nemôže byť o Bohu povedané, že existuje spôsobom, ktorým existuje čokoľvek iné vo svete, potom sa nedá o Bohu povedať, že skutočne existuje. Dôležité je tu to, že pokiaľ vesmírna Inteligencia je fyzikálnej podstaty, potom je principiálne skúmateľná a poznateľná. Keď sa pokúsime skúmať túto variantu, môžeme objaviť skutočnosti, ktoré vnesú do života ľudí novú kvalitu. Ale ak zistíme, že však táto možnosť nie je zmysluplná, potom nebudeme na tom hopršie než predtým. Stále budeme môcť veriť, že vesmír vznikol náhodou, či intervenciou nadprirodzenej Inteligencie Pokúsme sa teraz zistiť, či je možné, aby skôr než prebehla evolúccia vedomia na Zemi a vznikol tu prvý človek, vznikla nejaká duševná štruktúra v globálnom merítku vo vesmíre. Ten by potom sám osebe predstavoval inteligentnú Bytosť so schopnosťou sa neustále vyvíjať. pokračovanie.... | ||